Ľudské telo nestarne rovnomerne. Niektoré časti sú takmer nesmrteľné
Priebeh starnutia sa neodlišuje len u ľudí vo všeobecnosti, ale aj u rôznych častí tela a orgánov jedného človeka.
WASHINGTON 25. januára – Starnutie je nezastaviteľný proces, ktorý neminie nikoho z nás. U každého človeka však prebieha inak. Niekto zostarne rýchlejšie, na inom sa zasa známky starnutia prejavia oveľa neskôr. Vek človeka teda vôbec nemusí byť spoľahlivým meradlom staroby.
Americkí vedci z Duke University sa preto rozhodli u tisícky dobrovoľníkov odmerať rozdiely medzi „oficiálnym“ vekom a vekom biologickým. Ich cieľom pritom bolo preskúmať celkový proces starnutia, odhaliť tajomstvo dlhovekosti a pokúsiť sa spomaliť beh biologického času.
Odborníci podrobili dobrovoľníkov osemnástim testom. Tie sa sústredili ako na ich fyzickú či psychickú silu, tak na ich inteligenciu a zdravotný stav. Úlohy a testy skúmali napríklad silu rúk účastníkov, schopnosť udržania rovnováhy na jednej nohe, stav ďasien, duševné rozpoloženie, kapacitu pľúc, no podstúpili aj krvné, pečeňové či srdcové testy a mnoho ďalších. Na základe nameraných údajov vedci vypočítavali biologický vek dobrovoľníkov a porovnávali ho s vekom podľa rodného listu. Ako sa ukázalo, u niektorých bol rozdiel až dvadsaťtri rokov.
Štúdia potvrdila, že starnutie začína od mladosti a už pred štyridsiatkou sú jeho stopy viditeľné na celom tele. Ale ak čas vo vnútri nášho tela neubieha vždy rovnako, je potrebné nájsť nástroj schopný merať starnutie v každom jedincovi s čo najvyššou presnosťou. K tomu sa dnes upiera výskum vedcov.
„Keď sa snažíme porozumieť tomu, prečo niektoré osoby vyzerajú staršie, než je ich skutočný vek, nie je to iba obyčajná zvedavosť. Umožní nám to preniknúť do hlbokých biologických mechanizmov starnutia a pochopiť ich,“ vysvetlil Claudio Franceschini z Bolonskej univerzity.
Výskum amerických vedcov však poukázal na ďalší zaujímavý jav, a to na ten, že celkový priebeh starnutia je odlišný aj u jednotlivých častí tela človeka. To znamená, že zatiaľ čo niektorí orgán v našom tele pracuje ako orgán malého dieťaťa, iní môže byť opotrebovaný ako orgán 70-ročného starca.
„Nielenže niektorí ľudia starnú rýchlejšie ako iní, to isté platí aj u našich orgánov. Mozoček je napríklad najmladšou časťou tela. Keď sme skúmali 30 rôznych tkanív šiestich storočných ľudí, zistili sme, že táto časť mozgu starne pomaly. Biologické hodiny iného orgánu, napríklad pečene, však zrýchľuje obezita. Infekcia HIV podstatne zvyšuje vek mozgu a krvi, rovnako ako Downov syndróm,“ vysvetlil ďalší z vedcov Steve Horvath z Kalifornskej univerzity.
Medzi najopotrebovanejšie, a teda aj najrýchlejšie starnúce časti nášho tela patria podľa výskumu kosti a prsia. Naopak srdce nepostihnuté žiadnou chorobu starne oveľa pomalšie. Kmeňové bunky, časté u embryí v prvých fázach vývoja, sú taktiež pomerne odolné voči času, dá sa povedať, že sú takmer nesmrteľné, aj keď sa nachádzajú aj v dospelom jedincovi. Proti nim však stoja rakovinové bunky, ktoré majú biologický vek o niekoľko desiatok rokov vyšší ako zdravé tkanivá. To sčasti vysvetľuje, prečo ľudia starnú rôzne a prečo zárodky chorôb starnutie ešte viac urýchľujú.
