Zabudli ste, prečo ste vošli do druhej miestnosti? Na vine sú dvere

Stáva sa to každému. Kým prejdeme z izby do izby, úplne zabudneme, čo sme chceli urobiť. Ale prečo je to tak?
PARÍŽ 22. januára – Aj vy si určite pri vstupe do miestnosti občas položíte otázku „Kvôli čomu som sem vlastne prišiel?“ Stáva sa to každému z nás a niektorým aj pomerne často. Kým prejdeme z izby do izby, úplne zabudneme, čo sme chceli urobiť. Nie je to síce nič hrozné, ale niekedy to môže byť dosť otravné. Prečo je to ale tak?
Najnovšie štúdie naznačujú, že za tento náhly „výpadok pamäte“ môže samotné prechádzanie cez dvere. Podľa psychológa Gabriela Radvanského z Univerzity Notre Dame du Lac totiž prechod dverami predstavuje akúsi hranicu v mysli, ktorá oddeľuje jednotlivé aktivity a viac ich neregistruje.
Takýto záver vychádza zo série experimentov, na základe ktorých vedec testoval vzťah medzi pamäťou a rôznymi typmi pohybov po dome. Prvou úlohou účastníkov testu bolo, aby si vybrali nejaký objekt z jedného stola a následne ho zamenili za objekt na stole v inej miestnosti. Druhá skupina dostala tú istú úlohu, pri ktorej boli oba stoly rovnako vzdialené, no nachádzali sa v tej istej miestnosti.
Ako test ukázal, vo výkonnosti oboch skupín došlo k obrovským rozdielom. Napriek jednoduchosti úlohy osoby z prvej skupiny zabudli 2 až 3 krát, čo chceli urobiť, keď prešli dverami. To dokazuje, že dvere skutočne zapríčiňujú istú psychickú blokáciu a obmedzujú schopnosť spomenúť si na myšlienky, ktoré sme nadobudli niekde inde.
Tento fakt však potvrdila aj druhá úloha, ktorú dal Radvanský účastníkom testu. Tentokrát ale vyžadovala, aby dobrovoľníci preložili objekt v izbe, ale pri tom prešli cez viacero dverí a izieb do pôvodnej miestnosti, kde úloha začala. Keď sa po prejdení týchto izieb vrátili, ich pamäť opäť zlyhala. Nie len že zabudli, čo mali urobiť, ale dokonca mali pocit, že sú v úplne inej miestnosti. „Akonáhle prešli cez viacero dverí, ich chybovosť sa zvýšila,“ prezradil Radvanský.
„O tento výskum sa teraz zaujímajú aj architekti, pretože v ich záujme je navrhovať priestory, ktoré budú pre ľudí efektívnejšie. Na základe poznatkov, ktoré sme odhalili, tak môžu napríklad zvážiť, kde dvere naozaj sú potrebné a kde nie,“ uzavrel psychológ.