Čomu vďačíme za našu inteligenciu? Ide o každodennú činnosť, tvrdia vedci

BOSTON 7. januára – Za vývoj inteligencie, ale aj celej ľudskej rasy zrejme vďačíme úplne prirodzenej činnosti – spánku. Ten je totiž oproti spánku iných živočíchov veľmi výnimočný.

Už predchodcovia dnešného moderného človeka sa značne odlišovali od iných primátov. Začali chodiť vzpriamene, stratili väčšinu ochlpenia tela, rozvinuli jemnú motoriku prstov a vyvinul sa im obrovský mozog. Títo ľudia si ale zrejme osvojili aj jednu menej očividnú výhodu – špecifický spánkový model.

„Je skutočne zvláštny v porovnaní s inými primátmi,“ zhodnotil spôsob spánku ľudí David Samson z Duke University. Je totiž výnimočne krátky a hlboký.

Avšak až donedávna toho vedci o vlastnostiach spánku primátov veľa nevedeli. Aby dokázali tento proces u ľudí lepšie pochopiť, rozhodli sa ho najprv pozorovať u orangutanov v zoo v Indianapolise. Do ich klietky nainštalovali infračervenú kameru a keď opice upadli do spánkovej fázy REM, David Samson ich starostlivo pozoroval a zaznamenával ich pohyby.

Svoje zistenia následne spojil so štúdiou Charlesa Nunna a výskumami ďalších devätnástich druhov primátov. Výsledky odhalili obrovské rozdiely v dĺžke a spôsobe spánku ľudí a zvierat. Ukázalo, sa že napríklad opice maki driemu až sedemnásť hodín denne, no ľudia spia v priemere iba sedem hodín, čo je spomedzi všetkých primátov najmenej.

Samson s Nunn tiež zistili, že doba strávená spaním sa u rôznych primátov všeobecne zhoduje s ich fyzickou veľkosťou a tiež s ďalšími faktormi, ako je priemerný počet primátov v skupine. Jedinou veľkou výnimkou je práve človek. Spíme totiž znateľne menej, ako by sa v porovnaní s poznatkami o iných primátoch dalo očakávať.

Počas spánku aj častejšie upadáme do spomínanej REM fázy a snívame. V tejto fáze trávime asi 22 percent spánkového času, čo je najväčší podiel medzi všetkými primátmi. Práve fázu REM považuje množstvo expertov za fázu prospešnú pre mozog. Podľa výskumov totiž podporuje jeho aktivitu a „upratuje myšlienkový odpad“. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že prevádza naše nové spomienky a zážitky do dlhodobej pamäte.

No u opíc túto fázu nie je ľahké dosiahnuť, pretože spia na nepohodlných konároch stromov a ľahko ich vyrušia aj predátory, počasie či iné faktory. To zrejme aj v minulosti zabránilo ich výraznejšiemu vývoju.

Aj raní predchodcovia ľudí však spali na konároch, no kvôli svojej nadmernej veľkosti sa zhruba pred dvoma miliónmi rokov premiestnili na zem. Neskôr začali spať vo väčších skupinách v okolí ohňa, ktorý im mal zabezpečiť teplo a odstrašiť predátory. Práve vďaka tomu dosiahli títo ľudia fázu REM rýchlejšie a ľahšie, a tak prispeli svojmu inteligenčnému vývoju.

„Ako ľudia sme teda našli spôsob, ako získať z kratšieho spánku viac ako ostatné druhy,“ vysvetlil neurológ Patrick McNamara z Bostonskej univerzity. Spolu s ďalšími vedcami si ale myslí, že štúdia Davida Samsona a Charlesa Nunna, uverejnená v odbornom magazíne Evolutionary Anthropology, zároveň vyvolala aj nové, nevysvetliteľné no veľmi podstatné otázky.