Zmenila sa Čína na klimatického lídra? Píše New Internationalist
TASR
TASR

Zmenila sa Čína na klimatického lídra? Píše New Internationalist

Ako prvé sa Geall zameral na zmeny v politike produkcie emisií skleníkových plynov.

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
 

Oxford 3. decembra (TASR) - Bola Čína skutočne tým darebákom, ktorý spôsobil stroskotanie rokovaní o klíme v Kodani? V článku pre britský magazín New Internationalist to analyzuje výskumný pracovník Univerzity v Sussexe Sam Geall, ktorý sa okrem iného zamýšľa nad tým, či sa Čína aktuálne posunula do pozície lídra v otázke reakcie na klimatickú zmenu.

"Nedosiahli sme dohodu o 50-percentnom znížení celosvetových emisií do roku 2050, alebo o 80-percentnom znížení v rozvinutých krajinách," napísal v roku 2009 vtedajší britský minister pre energetiku a klímu Ed Miliband po Konferencii OSN o klíme v Kodani. "Obe vetovala Čína aj napriek podpore koalície rozvinutých a drvivej väčšiny rozvojových krajín," dodal Miliband. Zmienená konferencia sa nielenže skončila slabou klimatickou dohodou, ale aj rozšíreným dojmom, že na vine bola Čína - celosvetovo najväčší producent oxidu uhličitého (CO2), píše v úvode štúdie Geall.

Britský novinár Mark Lynas zašiel ešte ďalej. "Čína rozbila rokovania, zámerne ponížila Baracka Obamu a trvala na hroznej dohode tak, aby západní lídri odišli domov nesúc bremeno viny," napísal pre britských denník The Guardian.

Nie nečakane Čína zareagovala. Čínska štátna tlačová agentúra Sinchua v priamej reakcii na tieto obvinenia napísala, že "Čína preukázala najväčšiu úprimnosť, snažila sa konať najlepšie a zohrala konštruktívnu úlohu". V sérii článkov štátnych médií sa najvyššie miesta v Pekingu snažili vyvrátiť tvrdenie, že čínsky premiér Wen Ťia-pao odbil amerického prezidenta Baracka Obamu v posledných rokovaniach o záchrane vznikajúcej dohody.

Geall konštatuje, že je nepravdepodobné, že Čína by mala skutočne v úmysle potopiť kodanské rokovania. Oveľa reálnejšie je podľa neho to, že u dánskych hostiteľov a ďalších diplomatov došlo k nepochopeniu diplomatických protokolov. Tvorba čínskej politiky zahŕňala, prinajmenšom v tých časoch, dlhodobé vyjednávania medzi elitnými hráčmi, vysvetľuje autor a dodáva, že je naozaj málo pravdepodobné, že by premiér Wen Ťia-pao mal mandát na uzatvorenie takejto dohody dokonca aj v prípade, ak by si to želal.

Dnes sa však všeobecné vnímanie Číny zmenilo, upozornil Geall. Čína – ktorá je aktuálne celosvetovo najväčším investorom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a ktorá zaviedla nové tvrdé zákony o znečisťovaní ovzdušia a životného prostredia, ako aj ďalšie predpisy – bude oveľa pravdepodobnejšie oslavovaná ako vodca v oblasti klimatického pokroku než jeho kritizovanou prekážkou, píše analytik.

Ako prvé sa Geall zameral na zmeny v politike produkcie emisií skleníkových plynov. V roku 2009 nebola Čína podľa neho vôbec pripravená na to, aby bol tento rok jej vrcholným v objeme produkcie emisií skleníkových plynov.

V roku 2015 už však záväzky Číny na rokovania OSN o klíme okrem iných zahŕňali, že Peking dosiahne svoj strop v objeme produkcie emisií skleníkových plynov do roku 2030 alebo skôr. Oproti stavu v roku 2005 sa má do roku 2030 emisná intenzita ekonomiky (pomer emisií k HDP) Číny znížiť o 60 až 65 percent. Podiel primárnej spotreby energie, ktorá je poskytovaná z obnoviteľných zdrojov, sa má zasa do roku 2030 zvýšiť o 20 percent, vymenúva Geall.

Na druhej strane sú aktivity Číny v boji proti klimatickej zmene motivované omnoho viac dôsledkom domácich obáv než medzinárodnými vplyvmi, upozorňuje. Pokým sa klimatická dohoda Číny a USA z vlaňajška správne vnímala ako pozitívny signál, z iných oblastí – od Juhočínskeho mora po kybernetickú bezpečnosť – však signály toho, že by sa Peking potreboval zavďačiť USA alebo inej svetovej veľmoci, neprichádzajú.

Naopak, tlak Západu mal na Peking podľa neho aj negatívny efekt. Čínska aktivistka Dale Ťia-ťün Wenová v roku 2012 napísala, že ľudia ako Mark Lynas a Ed Miliband pravdepodobne prispeli k diskreditácii záujmu o klimatickú zmenu medzi čínskymi obyvateľmi viac než všetci západní odporcovia teórie o klimatickej zmene dohromady.

Analýza ďalej upozorňuje na aktivity čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý je mocným vodcom a oproti jeho predchodcom ho tak neochromujú frakcie a záujmy vnútri vládnej Komunistickej strany Číny. Si Ťin-pching považuje reštrukturalizáciu čínskej ekonomiky za kľúčový cieľ. Prechod od energeticky náročných odvetví k inováciám a službám, ktoré poskytujú vyššiu kvalitu pri pomalšom raste, tento líder označuje za "nový normál" svojej krajiny.

Začiatkom roka 2015 mal v Číne premiéru dokumentárny film Pod kupolou. Snímok financoval a produkoval bývalý prominentný reportér štátnej televízie Čchaj Ťing. Dokument podľa Gealla štýlovo pripomínal film Ala Gora Nepríjemná pravda a poukazoval na príčiny a dôsledky znečistenia ovzdušia v Číne.

V priebehu 24 hodín od zverejnenia na čínskych internetových stránkach zaznamenal tento snímok vyše 100 miliónov zhliadnutí. Väčšina reakcií na dokument, ktorý sa začína novinárovou výpoveďou o tom, že jeho dcére diagnostikovali nezhubný nádor, boli v drvivej väčšine pozitívne, upozornil Geall. Dodal, že týždeň od uvedenia filmu prišlo nariadenie od čínskych cenzorov o jeho stiahnutí.

Geall v analýze popisuje aj vznikajúcu generáciu čínskych aktivistov, ktorých motivujú environmentálne otázky. Podľa oficiálnych štatistík bolo v júni 2014 v Číne registrovaných vyše 561.000 "spoločenských organizácií" alebo mimovládnych organizácií. Činnosť mnohých z nich sa zameriava práve na životné prostredie.

Tisíce ďalších skupín – podľa niektorých odhadov dokonca milióny – sú nezaregistrované alebo fungujú vo forme podnikov. Mimovládny sektor sa však podľa Gealla dostáva pod tlak vlády. V roku 2014 bolo nariadené vyšetrenie zahraničných mimovládnych organizácií pôsobiacich na území Číny alebo financovaných zo zahraničných zdrojov.

Geall vo svojom článku spomína aj pozitívnejšie signály, a síce revidovaný čínsky zákon o ochrane životného prostredia, ktorý umožňuje mimovládnym organizáciám podať trestné oznámenie na znečisťovateľov životného prostredia. Do platnosti vstúpili tiež nové pravidlá o "ekologickej civilizácii", ktoré by mali miestnym úradníkom v budúcnosti znemožniť porušovanie predpisov v oblasti životného prostredia bez toho, aby ich za to postihli vážne následky.

"Bude to však stačiť?" pýta sa v závere analýzy Geall a upozorňuje, že Čína je stále najväčším svetovým producentom emisií skleníkových plynov a prechod od fosílnych palív nebude jednoduchý. Viacero analytikov predpokladá, že Čína dosiahne vrchol v produkcii emisií skleníkových plynov ešte pred oficiálne stanoveným cieľom, nikto však nevie, na akej absolútnej úrovni sa tak stane.

Pre tvorcov politiky Číny v oblasti klímy, jej znepokojených občanov, ako aj rastúcu občiansku spoločnosť nemusí Paríž znamenať návrat v minulosti hanobeného medzinárodného hráča, ale môže ísť o začiatok dlhej a náročnej cesty, uzatvára Geall.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…