Kjótsky protokol má nahradiť nový univerzálny klimatický pakt
TASR
TASR

Kjótsky protokol má nahradiť nový univerzálny klimatický pakt

Kjótsky protokol je dodatkom ku konvencii OSN o klimatických zmenách.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP
 

Kjóto/Bratislava 27. novembra (TASR) - Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov v rokoch 2008-2012 bol schválený v japonskom meste Kjóto v rámci konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o klimatických zmenách 11. decembra 1997. Do platnosti vstúpil 16. februára 2005 po ratifikácii všetkými zúčastnenými krajinami (bolo ich 59).

V decembri 2014 dosiahli vyjednávači na summite OSN v peruánskej Lime zmiernené znenie dohody pripravujúcej pôdu pre historicky nový univerzálny klimatický pakt, ktorý sa má podpísať na summite v Paríži. Nová univerzálna dohoda má nahradiť už dosluhujúci protokol z Kjóta.

Kjótsky protokol je dodatkom ku konvencii OSN o klimatických zmenách (The United Nations Framework Convention on Climate Change) a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie tzv. skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

V protokole prijatom na záver konferencie sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.

Spojené štáty americké, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie ustúpili pre obavy z jeho negatívneho vplyvu na americkú ekonomiku. Okrem toho USA spolu s niektorými ďalšími krajinami tvrdili, že zatiaľ neexistujú exaktné vedecké dôkazy, že tieto emisie naozaj prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.

Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín (v roku 2002 aj Slovenská republika).

Vtedajšia 15-členná Európska únia spolu so Slovenskom, Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Slovinskom, Rumunskom, Monakom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom sa pri dohode o protokole zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o osem percent oproti roku 1990, Maďarsko a Poľsko o šesť percent.

Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie – krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu. Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku 2008 Európska únia.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…