Výročia Štúra a Cígera Hronského si uctia počas matičných slávností

Matica Slovenská, archívne foto. Foto: Matica Slovenská

Bratislava/Martin 2. augusta (TASR) - Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholia oslavy 152. výročia založenia Matice slovenskej, sa uskutočnia v roku 2015 na viacerých miestach Slovenska. Ako ďalej informuje Matica slovenská na svojej webovej stránke, v piatok 7. augusta sa v areáli Matice slovenskej uskutoční slávnostné odhalenie busty Ľudovíta Štúra a Jozefa Cígera Hronského pri príležitosti ich tohtoročných výročí. Vláda Slovenskej republiky pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra. Od úmrtia Jozefa Cígera Hronského 13. júla toho roku prešlo 55 rokov.

Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej (MS). Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska.

Národné matičné slávnosti majú podľa plánu pokračovať 15. augusta Národným výstupom na Kriváň a 21. augusta majú mať vrchol v rámci 20. ročníka Hontianskej parády v Hrušove. Národné matičné slávnosti sa v roku 2015 konajú aj v rámci Roka Ľudovíta Štúra, uviedla Matica slovenská na svojom webe.

Delegáti Snemu Matice slovenskej 17. septembra 2011 v Martine novelizovali stanovy.

V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 152. rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.

V Martine sa zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.

Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik Matice slovenskej.

Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.

Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919. Postavenie Matice slovenskej upravuje Zákon č. 68/1997 Z. z. Sídlom MS je od roku 1863 Martin.