Pred 40 rokmi sa na čelo Konzervatívnej strany dostala M. Thatcherová

Na archívnej snímke z 10. februára 1975 Margaret Thatcherová reční po triumfe v 1. kole straníckych volieb o post lídra v Konzervatívnej strane v Londýne. Thatcherová v straníckych voľbách zvíťazila a nahradila na čele strany Edwarda Heathsa. Foto: TASR/AP

Londýn/Bratislava 11. februára (TASR) – Pred 40 rokmi 11. februára 1975 sa po prvý raz v histórii Veľkej Británie dostala do čela Konzervatívnej strany žena - politička a budúca premiérka Margaret Thatcherová.

Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu, vydala sa za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky a vyštudovala právo na Oxforde.

Na archívnej snímke z 1. februára 1975 poslankyňa parlamentu za Konzervatívnu stranu Margaret Thatcherová varí v kuchyni svojho domu. Vo veku 87 rokov zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová. Informoval o tom hovorca rodiny Thatcherovcov lord Tim Bell. Thatcherová, prezývaná aj "Železná lady" - jediná žena vo funkcii britského premiéra - priviedla britských konzervatívcov k trom volebným víťazstvám po sebe. Vládla v rokoch 1979-90 a stala sa tak premiérkou s najdlhším nepretržitým funkčným obdobím od začiatku 19. storočia. Foto: TASR/AP

Na archívnej snímke zo 4. februára 1975 Margaret Thatcherová dostáva bozk od svojho manžela Denisa Thatchera po víťazstve v 1. kole o post predsedu Konzervatívnej strany. Vo veku 87 rokov zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová. Informoval o tom hovorca rodiny Thatcherovcov lord Tim Bell. Thatcherová, prezývaná aj "Železná lady" - jediná žena vo funkcii britského premiéra - priviedla britských konzervatívcov k trom volebným víťazstvám po sebe. Vládla v rokoch 1979-90 a stala sa tak premiérkou s najdlhším nepretržitým funkčným obdobím od začiatku 19. storočia. Foto: TASR/AP

Od mladosti aktívna v politike získala v roku 1959 kreslo za Konzervatívnu stranu v Dolnej snemovni britského parlamentu. V roku 1970 si energickú političku vybral britský premiér Edward Heath (vtedajší predseda Konzervatívnej strany) za ministerku pre vedu a vzdelávanie. V tejto pozícii sa jej ušlo neúctivé označenie (Thatcher, milk snatcher), keď sa zaslúžila o zrušenie poskytovania bezplatného mlieka v školách. Za tento čin ju nielenže povláčili po novinách, ale pociťovala aj frustráciu z toho, že si premiér nenašiel čas na dialóg o jej ďalších ideách. Rozčarovaná Thatcherová sa v tomto rozpoložení ešte v roku 1973 vyjadrila, že neverí, že za jej života by sa žena mohla stať britskou premiérkou.

Keď sa konzervatívci v roku 1974 dostali do opozície, Thatcherová zaujala v strane dominantnú pozíciu, porazila Heatha a 11. februára 1975 bola zvolená na jej čelo. Stala sa prvou ženou – predsedníčkou opozičnej strany v britskom parlamente. Británia sa v tom čase zmietala v ekonomických a politických problémoch, vláda bola pred rozpadom a rástol vplyv odborov.

Na archívnej snímke z 1. augusta 1979 britská premiérka Margaret Thatcherová (vľavo) a britská kráľovná Alžbeta II. diskutujú počas recepcie britského Spoločenstva národov v Lusake. Vo veku 87 rokov zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová. Informoval o tom hovorca rodiny Thatcherovcov lord Tim Bell. Thatcherová, prezývaná aj "Železná lady" - jediná žena vo funkcii britského premiéra - priviedla britských konzervatívcov k trom volebným víťazstvám po sebe. Vládla v rokoch 1979-90 a stala sa tak premiérkou s najdlhším nepretržitým funkčným obdobím od začiatku 19. storočia. Foto: TASR/AP

Toto všetko umožnilo vrátiť sa konzervatívcom k moci a tak sa ich dlhoročná členka a líderka ocitla 3. mája 1979 v kresle predsedu vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Jej volebný úspech sa potom zopakoval ešte dva razy (v rokoch 1983 a 1987).

Ako premiérka sa stala symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "Železná lady".

Na archívnej snímke z 29. septembra 1983 vtedajší americký prezident Ronald Reagan a vtedajšia britská premiéra Margaret Thatcherová po stretnutí v Bielom dome vo Washingtone. "Je nám veľmi ľúto, že sme to držali v tajnosti," povedal americký prezident Ronald Reagan v telefonáte britskej premiérke Margaret Thatcherovej po tom, čo americké jednotky v roku 1983 obsadili Grenadu. Odhalila to nahrávka, ktorú zverejnil Biely dom. Foto: TASR/AP

V treťom volebnom období sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych.

Na jeseň 1990 Thatcherová čelila ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Vo vedení strany sa formovala voči nej opozícia. Hoci v prvom kole straníckych volieb boj o kreslo predsedu vyhrala, v druhom kole už úspech nemala. Demisiu podala 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa predsedom Konzervatívnej strany stal dovtedy málo známy John Major a zaujal kreslo premiéra.

"Železná lady" opúšťala v roku 1990 úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec (po lordovi Liverpoolovi, ktorý bol v úrade od roku 1815 do roku 1827). Jej úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Veľkej Británii sebavedomie.

V roku 1990 získala Rad za zásluhy a v roku 1992 doživotný titul barónky. Napísala dva memoárové tituly: Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995).

Bývalá britská premiéra Margaret Thatcherová zomrela 8. apríla 2013 vo veku 87 rokov po mozgovej príhode.