Neandertálci na Slovensku si radi pochutili na špiku z kostí
TASR
TASR

Neandertálci na Slovensku si radi pochutili na špiku z kostí

Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov.

Foto: UK/Tomáš Čeklovský

Bratislava 3. februára (TASR) - Kone a pravdepodobne aj nosorožce spolu s ďalšími väčšími kopytníkmi ako bizóny, pratury a jelene boli hlavnými zdrojmi obživy neandertálcov na Slovensku. Vyplýva to z výskumu doktoranda Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Tomáša Čeklovského. K zaujímavostiam patrí aj to, že už neandertálci mali radi špik z kostí.

V spolupráci s ďalšími odborníkmi preskúmal Čeklovský vyše 11.500 zvieracích kostí a zubov, ako aj ich úlomkov z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach z obdobia približne pred 40.000 rokmi. Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov. Súviselo to s rozvojom ľudskej spoločnosti, s celkovým rozumovým vývojom človeka, ktorý viedol k zdokonaleniu výroby kamennej industrie a praktickejšiemu využívaniu ohňa. Stávali sa vo väčšej miere závislými od výsledkov lovu, pričom významnú zložku získavania obživy tvoril aj zber korienkov, rastlín a ich plodov.

Foto: UK/Tomáš Čeklovský

Na kostiach sa našli zásahy po ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň. "Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene. Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať," vysvetľuje Čeklovský.

Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s osem metrov dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska. Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky. Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.

TASR informovala Andrea Földváryová z UK.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…