Národná knižnica ponúka písanku krasopisu Ľudovíta Štúra
Slovenská národná knižnica ponúka v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív viacero dokumentov z osobného archívu politika, historika, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Katarína Krištofová Foto: TASR
Martin 27. januára (TASR) – Slovenská národná knižnica (SNK) ponúka v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) viacero dokumentov z osobného archívu politika, historika, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra. TASR o tom informovala manažérka publicity DIKDA z oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou SNK Katarína Mažáriová.
„Koncom roka si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov. SNK sa pri tejto príležitosti snaží čitateľom poskytnúť to najlepšie z našich depozitov,“ zdôraznila generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
V písanke je Štúrov krasopis z latinčiny, maďarčiny, nemčiny, gréčtiny a slovakizovanej češtiny z rokov 1827 - 1929. „V tých časoch študoval na gymnáziu v Rábe (dnes Györ). Okrem toho však vedel aj po francúzsky, poľsky, srbo-chorvátsky i rusky. Učil sa aj po hebrejsky a anglicky, istý čas koketoval s myšlienkou študovať indický jazyk. 'Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indickou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židovčinu sem vzal hore a francoužštinu,' píše Štúr v liste Pavlovi Čendekovičovi 9. mája 1835. Pravdaže, nie všetky jazyky ovládal aktívne. Na túto – ale aj na našu – dobu, je to však úctyhodné množstvo,“ podotkla generálna riaditeľka SNK.
Budúceho národovca podľa nej vychovávali rodičia prísne a skromne. „Jeho otec Samuel, učiteľ v uhrovskej škole (vtedy Zay-Uhrovec), svojich synov pripravoval osobitne na stredoškolské štúdiá. Takže už v rodičovskom dome nadobudli viac vedomostí – napríklad základy latinčiny. Od roku 1821 do roku 1827 navštevoval Štúr ľudovú školu v Zay-Uhrovci pod pedagogickým vedením prísneho otca Samuela, starostlivosťou milovanej matky Anny a staršieho brata Karola,“ uviedla Krištofová.
„Chlapec rástol, učiac sa v škole otcovej a sajúc do duše všetky možné vtisky obcovania v dome rodičovskom. Jeho dom a tu tento vidiek mnohotvárny, malebný, opanoval snivú myseľ čiperného chlapca,“ napísal podľa manažérky publicity DIKDA Jozef Miloslav Hurban o Štúrovi v jeho životopise.
