Dobré noviny
Mária Terézia vydala pred 240 rokmi Všeobecný školský poriadok
TASR
TASR

Mária Terézia vydala pred 240 rokmi Všeobecný školský poriadok

Realizácia školskej reformy reagovala na novú ekonomickú situáciu. Zložitejšie výrobné postupy vyžadovali už pracovníkov aspoň so základným vzdelaním.

Mária Terézia Foto: TASR/Wikipédia

Bratislava 5. decembra (TASR) - Rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia vydala 6. decembra 1774 Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a v Rakúsku sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Pripomíname si 240. výročie tejto udalosti.

Realizácia školskej reformy reagovala na novú ekonomickú situáciu. Zložitejšie výrobné postupy vyžadovali už pracovníkov aspoň so základným vzdelaním.

Vysoké i základné školstvo bolo dlhé obdobie v rukách jezuitov. V roku 1773 však pápež Kliment XIV. Jezuitský rád zrušil a už o rok neskôr Mária Terézia vydala Všeobecný školský poriadok, ktorý platil pre západnú časť monarchie. Jeho hlavným autorom bol opát augustiniánskeho kláštora v poľskom meste Zagaň Ján Ignác Felbiger, preslávený tzv. písmenkovou a tabuľkovou metódou výučby. Základom školskej reformy bolo vybudovanie škôl vo všetkých farských obciach, jej realizáciou boli poverené zvláštne zemské školské komisie. Všeobecný školský poriadok rozlišoval tri druhy verejných škôl: triviálne, hlavné a normálne. O ich zriaďovanie sa starali obce a školskí patróni z radov šľachty. Deti z chudobných rodín boli oslobodené od platenia školného. Jednotriedne alebo dvojtriedne triviálne školy sa zakladali vo väčších dedinách alebo pri farách. Jeden učiteľ v nich deti vyučoval čítanie, písanie, počítanie, náboženstvo a základné pracovné a ekonomické znalosti. Vo väčších mestách sa zakladali trojtriedne školy hlavné už s niekoľkými učiteľmi. Pribudla výučba znalostí potrebných pre priemyselnú a poľnohospodársku výrobu. Najvyšší stupeň tvorili školy normálne, zakladané v zemských hlavných mestách. Boli zamerané na prípravu učiteľov. Nad týmito školami stáli potom gymnáziá a univerzity.

Reformu školstva sprevádzal rad ďalších dôležitých opatrení. Už od roku 1775 sa v Prahe začali vydávať učebnice a vznikli tzv. praeparandy na prípravu učiteľov. Ak ich absolvent slúžil v škole vo funkcii pomocníka učiteľa aspoň jeden rok a mal viac ako dvadsať rokov, mohol sa prihlásiť na učiteľskú skúšku. Po jej úspešnom zložení dostal vysvedčenie, v ktorom sa písalo, že "môže byť určený učiteľom". Vytvorenie praeparand ukončilo prijímanie do radov učiteľov ľudí bez pedagogického vzdelania - vojnových veteránov, miestnych občanov alebo zbehlých študentov. Reforma tak začala proces formovania učiteľského stavu a profesionalizácie učiteľov.

Mária Terézia sa po zreformovaní rakúskeho školstva pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku. V roku 1777 schválila osobitnú štátnu normu pre Uhorsko podobnú Všeobecnému školskému poriadku: Ratio educationis. Možnosť chodiť do školy dostali po prvý raz aj dievčatá, ktoré dovtedy nemali takmer žiadnu možnosť oficiálneho vzdelávania. Ratio educationis nevymedzilo školopovinnosť. Až Jozef II. uzákonil v roku 1788 povinnú školskú dochádzku od 6. do 12. roku a vytýčil aj tresty za jej nedodržiavanie. Povinná školská dochádzka sa však vďaka reakčnej školskej politike uhorských vládnucich kruhov realizovala veľmi pomaly. Vyvrcholila prijatím Politického zriadenia školského v roku 1805. Základnou myšlienkou tohto predpisu bolo, že "Rakúsko nepotrebuje ľudí učených, ale dobrých poddaných". Uhorský parlament prijal zákon o povinnej školskej dochádzke až v roku 1868.

Už ste čítali?