Jozef Urban vo svojich veršoch hojne využíval čarovné slovo láska
Vnútornú, prežívanú pravdu tohto básnika a textára počuť z úst slovenských hudobných interpretov ako sú Janko Lehotský či Vašo Patejdl alebo skupiny Money Factor a Elán.
V roku 1964 sa narodil slovenský básnik Jozef Urban. Foto: TASR/Ľubo Vojtek
Košice/Bratislava 29. novembra (TASR) – Básnik, textár, redaktor a publicista Jozef Urban by sa v sobotu 29. novembra dožil 50. narodenín.
Lehotský, Patejdl, Elán
Jeho básnické zbierky Malý zúrivý Robinson, Hluchonemá hudba, Kniha polomŕtvych alebo Snežienky & Biblie rozvírili hladinu slovenskej poézie. Vnútornú, prežívanú pravdu tohto básnika a textára počuť z úst slovenských hudobných interpretov ako sú Janko Lehotský či Vašo Patejdl alebo skupiny Money Factor a Elán. Mnohé z jeho textov stihol osud "klasiky" a zaradili sa ku každodenným hitom, z ktorých k najznámejším patria skladby "Voda, čo ma drží nad vodou" a "Vráť trochu lásky medzi nás".
Klip k pesničke Elánu Voda, čo ma drží nad vodou:
Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach. Základnú školu a gymnázium vychodil v rodnom meste, kde v roku 1983 zmaturoval. V štúdiu ekonomiky zahraničného obchodu pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií krátko pracoval v redakcii Literárneho týždenníka, neskôr pôsobil ako redaktor a od roku 1991 ako šéfredaktor novovzniknutého literárneho mesačníka Dotyky. V rokoch 1991-1992 bol Jozef Urban šéfredaktorom týždenníka pre mladých Mladé rozlety a neskôr sa stal riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana v Bratislave. Následne sa rozhodol naplno venovať literárnej tvorbe.
Malý zúrivý Robinson
Talentovaný Jozef Urban debutoval na vtedajšie slovenské pomery relatívne skoro. Mal dvadsaťjeden rokov, keď vydal svoj provokujúci debut Malý zúrivý Robinson (1985). Dielo sa stalo symbolom vtedajšieho opozičného postoja najmladšej generácie a vynieslo mu Cenu Ivana Krasku. Po úspešnom básnickom debute nasledovala zbierka Hluchonemá hudba (1989), v ktorej autor poukázal na rozporuplnosť sveta a negatívne prejavy, aby upozornil na stav spoločnosti. V literárnych kruhoch sa o Urbanovi začalo hovoriť ako o svojráznom básnikovi s veľkou budúcnosťou.
"Urban sa nebojí veľkých slov. Láska, Život či dokonca Pravda sú uňho neoddeliteľnou súčasťou prežívania každodenných vecí. Nielen medzi vznešeným a profánnym, ale aj medzi všade striehnucim gýčom a skutočným umením sa darí Urbanovi pôsobivo balansovať", povedal na adresu košického básnika spisovateľ Maroš Bančej. V nasledujúcej básnickej zbierke Kniha polomŕtvych (1992) vyslovil Urban skepsu nad súčasným stavom spoločnosti, ale zároveň aj nádej, že ešte nie je neskoro na zmenu. K úspešným Urbanovým zbierkam básní patria aj knihy Snežienky & Biblie (1996) a Dnes nie je Mikuláša (1999). Je tiež autorom esejí Utrpenie mladého poeta (1999), Blízko, ale čoraz ďalej (2001), pre deti a mládež napísal rozprávky Dobrodružstvá vranky Danky (1995) a v roku 1990 napísal rozhlasovú hru Poznáme svojich ľudí.
Písal texty pesničiek
Popri literárnej tvorbe sa uznávaný autor súčasne venoval i tvorbe textov piesní, z ktorých mnohé sa stali dodnes populárnymi hitmi. Texty Jozefa Urbana zaznievajú v piesňach Mira Žbirku, Janka Lehotského, Petra Lipu, Beáty Dubasovej či skupín AYA, Dorian Gray, Money Factor a Elán. Je tiež autorom libreta k pôvodnému slovenskému muzikálu Kráľ Dávid. Autorsky sa podieľal aj na soundtracku k tretiemu pokračovaniu filmovej série Fontána pre Zuzanu, ktorého súčasťou je kultová pieseň v podaní Joža Ráža "Voda čo ma drží nad vodou".
Tragická autonehoda
Život Jozefa Urbana vyhasol 28. apríla 1999 vo veku 35 rokov po autonehode neďaleko Zvolena. Ako jednému z najlepších slovenských poetov konca 20. storočia mu tento mesiac vo zvolenskom Štúrovom parku odhalili pamätnú tabuľu. Sú na nej výtvarne stvárnené odtlačky nôh básnika, symbolizujúce jeho úmrtie. Dopĺňa ich text: "Budem mať epitaf: Bol tu rád, šibalo mu, pamäť je pustý dom, tak pokoj tomu domu", ktorý si sformuloval samotný Urban.
