Slováci si pripomínajú Slovenské národné povstanie
SITA
SITA

Slováci si pripomínajú Slovenské národné povstanie

Dňa 29. augusta 1944 sa Slováci masovo so zbraňou v ruke postavili na obranu svojej vlasti proti cudzím okupantom.

BRATISLAVA 29. augusta - Najvýznamnejším odkazom 29. augusta 1944 do dnešných dní je podľa historika Ústavu pamäti národa Tomáša Kluberta skutočnosť, že Slováci sa vtedy masovo so zbraňou v ruke postavili na obranu svojej vlasti proti cudzím okupantom, čo je v našich dejinách skutočne výnimočná udalosť.

Práve v stredu si pripomenieme 68. výročie začiatku Slovenského národného povstania.

Ako povedal pre agentúru SITA Tomáš Klubert, o tejto nesporne významnej udalosti vzniklo do dnešných dní nepreberné množstvo odbornej literatúry, novinových článkov a televíznych relácií.

„Hoci sú všetci významní aktéri povstania už mŕtvi, udalosti z roku 1944 stále vyvolávajú búrlivé diskusie a ich interpretácia rozdeľuje slovenskú spoločnosť na dve nezmieriteľné skupiny,“ povedal s tým, že podľa prvej urýchlilo Slovenské národné povstanie porážku nacistického Nemecka a zaručilo Slovensku vstup do tábora víťazných mocností druhej svetovej vojny a akékoľvek spochybňovanie tohto názoru je považované za priam kriminálny čin.

Historik: Každá udalosť mala svetlú a temnú stránku

Zvlášť, keď je 29. august oficiálnym štátnym sviatkom. „Pre druhú skupinu zasa povstanie zostáva zvonku importovaným česko-luteránsko-židovsko-boľševickým pučom, ktorý bol namierený proti existencii prvého samostatného slovenského štátu a každý správny Slovák by sa za ňu mal hanbiť,“ uviedol Klubert.

Historik si kladie otázku, ktorá z týchto skupín má pravdu.

"Je vôbec zmysluplné klásť si po 68 rokoch otázky, aký význam vlastne povstanie malo? Aké boli jeho pozitívne a negatívne stránky? Určite áno. Pred novembrom 1989 sme si totiž museli vystačiť s jediným oficiálnym obrazom povstania, ktorý bol naskrz zdeformovaný historikmi a ideológmi vládnucej štátostrany,“ zdôraznil Klubert.

Podľa neho snaha o jeho objektívne zhodnotenie je preto úplne legitímna a kontroverzné hodnotenia sú prirodzenou súčasťou tohto procesu. „Pravdu však treba hľadať v širokom priestore medzi oboma extrémnymi hodnoteniami, lebo žiadna významná historická udalosť nebola čierno-biela. Každá mala svoju svetlú i temnú stránku,“ konštatoval.

Povstanie koniec vojny neurýchlilo

V prvom rade je nutné podľa Kluberta zdôrazniť, že povstanie vyrástlo z domácich koreňov. Pripravovali ho slovenskí dôstojníci a politici.

„Viac než 90 percent účastníkov SNP tvorili etnickí Slováci a v prevažnej väčšine katolíci. Povstanie však v žiadnom prípade neurýchlilo koniec vojny. Pútalo totiž sotva 0,5 percenta nemeckých ozbrojených síl. Jednotky nasadené na jeho potlačenie mali napospol nízku kvalitu a na hlavných frontoch boli nepoužiteľné,“ upozornil Klubert.

Prvá Slovenská republika by zanikla podľa neho bez ohľadu na to, či by povstanie vypuklo, alebo nie, nakoľko všetky mocnosti protihitlerovskej koalície uznali ešte v roku 1941 legitimitu československej exilovej vlády.

„Povstanie, naopak, znemožnilo Edvardovi Benešovi kolektívne potrestať Slovákov zo zrady a kolaborácie ako Nemcov a Maďarov, a v plnej miere obnoviť centralistický model predmníchovskej ČSR,“ povedal.

Na pietnu spomienku v Bratislave prišiel aj premiér

Pamiatku bojovníkov protifašistického odboja si v utorok 28. augusta položením venca uctil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Na pietnej spomienke na Námestí SNP v Bratislave sa okrem iných zúčastnili aj predseda vlády Robert Fico či predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár.

Agentúru SITA informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Miroslava Rácová.

„Práve Slovenské národné povstanie položilo základ ďalšieho zápasu za slobodu, základ toho, čo sme zažili aj v roku 1968, aj v roku 1989. Je na nás, aby sme svojou činnosťou do budúcnosti dokázali, že tie obete, ktoré si Slovenské národné povstanie vyžiadalo, neboli zbytočné,“ povedal bratislavský župan vo svojom príhovore.

Podľa Freša si aj v súčasnosti ekonomicky sužovaná Európa vyžaduje prijatie odvážnych opatrení, ktoré prinesú podnety pre jej ďalší rozvoj.

„Keď si pripomenieme tú jednotu, ktorú sme mali vo vážnych chvíľach, tak môžeme ďaleko lepšie čeliť aj tomu, čo tu zažívame dnes – to znamená obrovskú krízu, ktorá v rámci Európy hrozí. A tam má zmysel byť znova jednotní tak, aby Slovensko mohlo kráčať smerom vpred,“ dodal Frešo.

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…