Krédo fyzika Jána Andreja Segnera: Byť užitočný aj po smrti
TASR
TASR

Krédo fyzika Jána Andreja Segnera: Byť užitočný aj po smrti

Označujú ho za "otca" vodných turbín, jeho vynález tzv. Segnerovho kolesa (reaktívny vodný motor) poslúžil pri rozvoji raketovej techniky v 20. storočí.

Ján Andrej Segner Foto: wikimedia.org

Bratislava 9. októbra (TASR) – Bratislavský rodák Ján Andrej Segner patrí medzi najvýznamnejších fyzikov osemnásteho storočia.

Označujú ho za "otca" vodných turbín, jeho vynález tzv. Segnerovho kolesa (reaktívny vodný motor) poslúžil pri rozvoji raketovej techniky v 20. storočí. V Nemecku sa stal najvýznamnejším autorom matematických učebníc. Zaoberal sa astronómiou, vypracoval vlastnú teóriu šírenia svetla, dokonca vypracoval aj zásady správneho regulovania krvného tlaku. Vo štvrtok 9. októbra uplynie 310 rokov od jeho narodenia.

Čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný

"Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného, a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čím kratšia". Toto napísal Segner v roku 1755 v úvode svojho diela Specimen theoriae turbinum. Jeho objavy a myšlienky sú zachytené v približne osemdesiatich dielach. Krátko po jeho smrti v Správe o živote J. A. Segnera o ňom napísali: "Väčšina učencov je užitočná len svojimi vedeckými prácami. Segner však bol užitočný aj svojím životom. Exemplárnejší príklad sa nedá uviesť. Bol to čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť, bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitný a dobročinný, kde len mohol".

Ján Andrej Segner sa narodil v Bratislave 9. októbra 1704 v rodine obchodníka (v Bratislave sa dodnes zachoval jeho rodný dom, Segnerova kúria na Michalskej ulici číslo sedem). Segnerovci vlastnili jeden z vodných mlynov na rieke Vydrica neďaleko Bratislavy. Tu mal možnosť pozorovať prácu vodného kolesa a zákonitosti vodného pohonu (čo neskôr zúročil). Ako štvorročnému mu zomrela matka, vychovával ho starý otec a otec. Od roku 1714 študoval na mestskom gymnáziu, kde sa veľmi rýchlo ukázal jeho talent pre fyziku a matematiku. Po príprave na vysokoškolské štúdiá na evanjelickom lýceu v Bratislave, navštevoval lýceá v uhorskom Rábe (dnešný Györ) a Debrecíne. Ako 21- ročný odišiel na nemeckú univerzitu v Jene študovať medicínu. Popritom navštevoval aj prednášky z matematiky a fyziky (1725-1730). Po promóciách sa vrátil do Bratislavy ako lekár. V práci pokračoval po roku v Debrecíne ako mestský lekár. Zaoberal sa odolnosťou ľudského tela voči klimatickým podmienkam.

Najprv medicína, potom návrat k matematike

Táto práca ho však neuspokojovala, a tak sa v roku 1732 vrátil ku svojej študentskej záľube, matematike. Odišiel do Nemecka na univerzitu v Jene, kam ho pozvali ako mimoriadneho profesora matematiky a fyziky. Odtiaľ prešiel na novozaloženú univerzitu v Göttingene (1735). Tu mu udelili titul profesora matematiky a prírodných vied. Na univerzite viedol katedru matematiky, fyziky a chémie a súčasne prednášal na lekárskej fakulte.

Zaslúžil sa o výstavbu hvezdárne na jednej z mestských veží (dokončili ju v roku 1750, ale už v roku 1748 z nej pozorovali zatmenie Slnka). Svoju vedeckú a pedagogickú dráhu zavŕšil na univerzite v Halle, kde pracoval až do svojej smrti (1755-1777). Aj tu zriadil observatórium. Zastával názor, že pokrok v matematike a fyzike nemožno dosiahnuť bez znalosti astronómie. Vydal Astronomické prednášky, kde jasne a výstižne vysvetlil základy astronómie (bolo to jeho najrozsiahlejšie dielo, vyšlo v dvoch zväzkoch).

Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Ján Andrej Segner členom popredných vedeckých spoločností v Európe: v Royal Society v britskom Londýne, v akadémii vied v Berlíne a Petrohrade, v Kráľovskej spoločnosti v Göttingene. Pruský kráľ Fridrich II. mu udelil titul tajného radcu a súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady.

tzv. Segnerovo koleso

tzv. Segnerovo koleso Foto: .slovenskivynalezcovia.webz.cz

Najvýraznejšie výsledky vo svojej vedeckej práci dosiahol v hydraulike, v teórii turbín. V roku 1750 popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa (tzv. Segnerovo koleso), ktorý pracoval na reaktívnom princípe. Toto zariadenie sa skladalo z valcovitej nádoby s vodorovnými v jednom smere ohnutými ramenami, cez ktoré pretekala voda. Tá spätným tlakom rozkrútila nádobu v opačnom smere. Jeho vynález sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet.

Segner bol pravdepodobne prvý, čo v praxi použil na meranie rýchlosti vody a jej prietokového množstva trubicu, ktorú nazvali hydrometrom. O novom prístroji písal tri roky po vynájdení Segnerovho kolesa. Tento prístroj použil pri lisovaní oleja v mlyne, ktorý bol poháňaný jeho kolesom (podobné trubice predviedli už skôr vo francúzskej akadémii v Paríži, ale prakticky ich nikdy nepoužili).

Učebnice a práce z fyziky

Množstvo matematických výsledkov je skrytých v jeho učebniciach a prácach z fyziky. Ovplyvnil takisto matematickú terminológiu, viaceré termíny sa používajú dodnes. Poznatky z optiky spracoval v priekopníckom spise Deraritateluminis (1740), v diele O ohni opísal poznatky z termiky. Venoval sa aj botanike a filozofii.

Ján Andrej Segner zomrel pár dní pred svojimi 73. narodeninami 5. októbra 1777 v Halle. Na jeho počesť po ňom pomenovali kráter na Mesiaci. Národná banka Slovenska (NBS) vydala pri príležitosti tristého výročia jeho narodenia v roku 2004 pamätnú striebornú mincu s jeho podobizňou.

Pamätná strieborná minca v hodnote 200 Sk k 300. výročiu narodenia Jána Andreja Segnera Foto: bmzsro.sk

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…