Radošinci sú môj herecký rodný dom, hovorí herečka Monika Hilmerová
Jubilujúca herečka najprv považovala herectvo iba za koníček a rozhodla sa pre štúdium andragogiky (vzdelávanie dospelých) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Monika Hilmerová Foto: FB Monika Hilmerová
Bratislava 7. októbra (TASR) – Monika Hilmerová patrí už dlhé roky medzi najobsadzovanejšie mladé slovenské herečky. Po prvý raz stála pred kamerou ako desaťročná, v šestnástich rokoch sa stala členkou Radošinského naivného divadla (RND). Popri hraní si vyskúšala úlohu porotkyne na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) Art Film v Trenčianskych Tepliciach (2003) a bola členkou komisie, ktorá udeľovala prvým slovenským školám Certifikáty Ekoškola (2003). V roku 2006 pripojila svoj podpis pod výzvu za odvolanie vtedajšieho ministra kultúry Františka Tótha. Svojou účasťou na fotografickej výstave Hovoria očami, pomáhala v roku 2008 útulku Slobody zvierat. V roku 2011 bola ambasádorkou charitatívneho projektu UNICEF 1 balenie = 1 život zachraňujúca vakcína. V roku 2013 získala svoju prvú sošku OTO (anketa Osobnosť televíznej obrazovky za rok 2012). V utorok 7. októbra oslávi Monika Hilmerová svoje 40 narodeniny.
Spieva, tancuje, cvičila či-kung
Baví ju spev (lákali ju staré džezové klasické veci), tanec (chodila na hodiny stepu a tanečné workshopy do rakúskej Viedne). Venovala sa ezoterike, cvičila či-kung (staré čínske umenie pestovania života, zachovania dlhovekosti a nesmrteľnosti) a mesiac prežila v šaolinskom kláštore. V roku 2003 sa podľa prieskumu Národného osvetového centra dostala do prvej dvadsiatky najobľúbenejších slovenských herečiek, iný prieskum z roku 2009 ju posunul do prvej desiatky najatraktívnejších slovenských hercov (prieskum robila agentúra GfK).
Pochádza z hlavného mesta
Na archívnej snímke z 8. marca 1993 v Bratislave 30. sezóna Radošinského naivného divadla. Na snímke Stanislav Štepka a herečka Monika Hilmerová v predstavení Pokoj domu tomuto. Foto: TASR/Magda Borodáčová
Monika Hilmerová sa narodila 7. októbra 1974 v Bratislave. Prvý film natočila ako desaťročná (O sláve a tráve, 1984). Od vtedy účinkovala v desiatkach filmov slovenskej i zahraničnej produkcie. Od druhého ročníka gymnázia hrala v divadle. V roku 1991 ju Stanislav Štepka prijal do RND, hrala v ňom do roku 2002. Aj napriek mnohým hereckým príležitostiam považovala herectvo iba za koníček a rozhodla sa pre štúdium andragogiky (vzdelávanie dospelých) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1993-1998). Popri štúdiu účinkovala v Štúdiu L+S v hre Dohoda možná (1994-1999, bolo to spoločné predstavenie RND, Milana Lasicu a Júliusa Satinského) a v muzikáli BAMBI (Istropolis, 1994).
V poslednom ročníku na UK však dospela k presvedčeniu, že herectvo ju napĺňa najviac a rozhodla sa pre ďalšie štúdium – herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1998-2002). Od roku 1997 hosťovala v Slovenskom národnom divadle (SND), v roku 2003 v Divadle Astorka Korzo 90 (Žltá ľalia). V apríli 2003 sa stala internou členkou Činohry SND. V roku 2007 dala v divadle výpoveď (pre zahraničné televízne ponuky) a v hraní pokračuje dodnes ako externistka.
Filmografia
Medzi najznámejšie snímky jej filmografie patria filmy: O sláve a tráve (1984), Anorexiamentalis (1991), Dobrá správa (1995), Modrá ruža, Čierna ovca (oba 1996), Ako divé husi, Der Lebensborn – Pramen života, Oběti a vrazi (všetky 2000), 51 kHz (2003, študentský film), Bathory (2008), Kandidát (2013) a iné. Účinkovala v televíznych seriáloch: Búrlivé víno (2012), Hoď svišťom (2011), Nesmrteľný (2010), Keby bolo keby (2009), Ordinácia v ružovej záhrade (2007) a i. Zahraničné produkcie ju obsadili do filmov Povstanie (USA, 2001), Brucio nel vento (Taliansko/Švajčiarsko, 2002), Bloodlines – Pokrvné vzťahy (USA/Slovensko/Ukrajina, 2003), Frankenstein (Slovensko/USA/Nemecko 2004) a i.
Veľa cien
Za svoj herecký výkon získala Hilmerová niekoľko festivalových ocenení: v Trenčianskych Tepliciach na MFF Art Film získala v roku 2001 prémiu za film Oběti a vrazi, za film Der Lebensborn – Pramen života ju ocenili na festivale detských filmov v českom Zlíne, ale získala aj cenu Silver Dolphin na MFF v Setúbal v Portugalsku (2001). Film Povstanie bol nominovaný na Zlatý glóbus a i.
V roku 2009 sa Monika Hilmerová vydala za choreografa a tanečníka Jaroslava Bekra. Spolu majú dcéru Zaru (2009) a syna Leonarda (2013).
