Nobelista, demokrat Jimmy Carter bol 39. prezidentom USA - má 90 rokov
TASR
TASR

Nobelista, demokrat Jimmy Carter bol 39. prezidentom USA - má 90 rokov

Svoju prezidentskú kandidatúru oznámil v roku 1974, bol to aj začiatok jeho dvojročnej prezidentskej kampane.

Na archívnej snímke z 23. apríla 2010 bývalý americký prezident Jimmy Carter. Foto: TASR/AP

Plains/Bratislava 1. októbra (TASR) – Demokrat Jimmy (James Earl) Carter, ktorý sa v stredu 1. októbra dožíva životného jubilea 90 rokov, bol 39. prezidentom Spojených štátov amerických. Nositeľ Nobelovej ceny za mier (2002) je aj autorom kníh s historickou tematikou.

Vo svojom prezidentskom období (1977-1981) mal Jimmy Carter cieľ vládnuť v USA podľa očakávaní občanov, kompetentne a s ohľadom na záujmy tých, ktorí potrebujú pomoc. Úspechy, ktoré dosiahol, možno označiť za pozoruhodné, ale oslabila ich kríza spojená s rastom cien energií, inflácia a niektoré zahraničné udalosti.

Jimmy Carter sa narodil 1. októbra 1924 v Plains v štáte Georgia v USA. V roku 1964 skončil štúdium na vojenskej akadémii, oženil sa a začala jeho služba v námorníctve. Po siedmych rokoch sa s rodinou vrátil do Plains. Vstúpil do politiky a postupne sa stal senátorom a guvernérom Georgie. Zameral sa na ekológiu, zefektívnenie štátnej správy a odstraňovanie rasistických bariér.

Svoju prezidentskú kandidatúru oznámil v roku 1974, bol to aj začiatok jeho dvojročnej prezidentskej kampane. Vo voľbách v roku 1976 zvíťazil nad republikánom Geraldom Fordom. Funkčné obdobie hlavy štátu Jimmyho Cartera trvalo od 20. januára 1977 do 20. januára 1981, kedy ho nahradil Ronald Reagan.

Za jeho najväčšie úspechy vo funkcii prezidenta sa považuje vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev - ministerstva energetiky a ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia (energetiku a letectvo) a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp Davidu medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, nadviazanie diplomatických stykov s Čínou a pokračovanie rozhovorov o obmedzení strategických zbraní so Sovietskym zväzom SALT II (Strategic Arms Limitation Talks), ktorých prvá časť bola uzatvorená už v roku 1972.

Zmluvu SALT II parafoval 18. júna 1979 vo Viedni s Jimmy Carterom v tom čase najvyšší predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Leonid Iľjič Brežnev. Nová zmluva nastolila faktickú rovnováhu veľmocí v oblasti strategických zbraní. Odpoveďou na inváziu ZSSR do Afganistanu ešte v tom istom roku však bolo, že americký senát odmietol dohodu SALT-2 ratifikovať a zmluva bola odložená na neurčito.

Keď v roku 1979 musela Carterova vláda čeliť ropnému šoku, prezident USA zaznamenal pokles obľuby u obyvateľstva. Neprispelo k nej ani zadržanie desiatok rukojemníkov na americkej ambasáde v iránskom Teheráne po islamskej revolúcii v roku 1979. Ďalšia vlna sklamania prišla po neúspešnom pokuse o oslobodenie týchto rukojemníkov v apríli 1980. V novembrových prezidentských voľbách zvíťazil Ronald Reagan (všetkých 52 rukojemníkov bolo prepustených až po 444 dňoch drámy 20. januára 1981, v posledný deň Jimmyho Cartera vo funkcii prezidenta USA).

Od odchodu z prezidentskej funkcie sa Carter aktívne angažoval v medzinárodnej diplomacii, predovšetkým v prospech Američanov zadržaných v zahraničí a ako pozorovateľ zahraničných volieb. Oceňovanie jeho podielu na mierovom riešení niektorých konfliktov vyústilo v roku 2002 do udelenia Nobelovej ceny za mier.

Spolu s manželkou už tri desaťročia spolupracuje s neziskovou organizáciou Habitat for Humanity (HfH). Jeho mimovládna organizácia Carter Center monitorovala v roku 2008 a 2013 voľby do ústavodarného zhromaždenia v Nepále.

Jimmy Carter vydal aj niekoľko kníh, napríklad Palestine: Peace Not Apartheid (2006), Beyond the White House: Waging Peace, Fighting Disease, Building Hope (2008) alebo White House Diary (2010).

Slovenskú republiku navštívil Jimmy Carter v júni 1993 na pozvanie vtedajšieho predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara.

zdroje: www.whitehouse.gov, www.biography.com

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…