Dobré noviny
V Bojnickom zámku sa začalo medzinárodné sympózium Umenie Orientu
TASR
TASR

V Bojnickom zámku sa začalo medzinárodné sympózium Umenie Orientu

Zaujímavosťou je, že prednášať budú nielen odborníci z múzeí a galérií, ale aj vysokoškolskí pedagógovia a pracovníci slovenskej a českej akadémie vied.

Na snímke odborná garantka sympózia a rovnomennej výstavy, historička umenia Katarína Malečková (vľavo) v rozhovore s nemeckou orientalistkou Anke Sarrahsovou z Drážďan v orientálnom salóne Bojnického zámku 30. septembra 2014. Foto: TASR/Pavol remiaš

Bojnice 30. septembra (TASR) – Umenie Orientu je názov i téma dvojdňového medzinárodného sympózia, ktoré sa dnes začalo v priestoroch Bojnického zámku v Bojniciach. Zúčastňuje sa na ňom viac než 30 odborných pracovníkov múzeí a odborníkov zaoberajúcich sa orientálnym umením zo Slovenska, Českej republiky a Nemecka.

Sympózium nadväzuje na unikátnu výstavu, ktorú sme v Bojnickom zámku otvorili ešte v júli tohto roka,“ informoval Ján Papco, riaditeľ Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice. „Na výstave, ktorá mala značný ohlas medzi návštevníkmi aj u odbornej verejnosti, sme sústredili značný počet, až 375, umeleckých artefaktov pôvodom z krajín ako Čína, Japonsko, India, či Turecko. Pochádzajú z depozitov 15 slovenských múzeí vrátane bojnického,“ dodal Papco.

Na snímke účastníci sympózia si pozorne prezreli výstavu v Orientálnom salóniku Bojnického zámku 30. septembra 2014. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Na sympóziu odznie dovedna 18 príspevkov. Zaujímavosťou je, že prednášať budú nielen odborníci z múzeí a galérií, ale aj vysokoškolskí pedagógovia a pracovníci slovenskej a českej akadémie vied. Vo svojich prednáškach sa zamerajú na orientálne umenie z viacerých aspektov. Rozoberú, ako sa tieto umelecké artefakty dostali do Európy, bližšie sa zamerajú na čínsku krajinomaľbu a ikonografiu zobrazovania ženy v čínskom maliarstve, orientálny nábytok, turecké zbrane, tibetské obrazy, predstavia zbierky v jednotlivých múzeách, ale pripomenú aj rozvoj remesiel, ktoré začali napodobňovať toto umenie v Európe.

Napríklad David Majer z Inštitútu pre štúdium Hodvábnej cesty z Ostravského múzea v úvode prezentoval svoje poznatky z výskumu stavebného vývoja vyvýšených opevnení troch dôležitých prístavov v rámci Hodvábnej cesty a venoval sa tiež predkoloniálnym dejinám Malagy, Singapuru a Macaa. Filip Suchomel sa zasa zameral na najstaršie fotografie z Číny, Japonska a ich reprodukovanie v dobových ilustrovaných časopisoch.

„Aj v Bojnickom zámku máme vzácny klenot, je to Orientálny salón s bohatou výzdobou stien, ktorý je prístupný verejnosti. Zriadil si ho posledný feudálny majiteľ bojnického panstva, gróf Ján Pálfi ako svoju pracovňu. Nové poznatky o tomto salóne, jeho pôvode a zvláštnostiach priniesla do Bojníc orientalistka Anke Scharrahs z Drážďan,“ uviedla garantka sympózia a autorka spomínanej výstavy Katarína Malečková. Od sympózia očakáva nielen nové poznatky, ale aj zjednotenie sa na klasifikácii tohto druhu umenia. Všetky príspevky potom vydajú v zborníku.

Už ste čítali?