Muž sledoval cestu 10-dolárovej bankovky 6000 km naprieč USA
SITA
SITA

Muž sledoval cestu 10-dolárovej bankovky 6000 km naprieč USA

Britský autor Steve Boggan sa rozhodol splniť si celoživotný sen – sledovať cestu desaťdolárovej bankovky, ktorú si z rúk do rúk podávajú obchodníci, zákazníci a obyčajní i neobyčajní ľudia. Svoju inšpiratívnu cestu opísal aj v nedávno vydanej knihe Follow the Money.

Zvedavý bádateľ Steve Boggan vždy túžil vedieť, ako vyzerá život 10-dolárovej bankovky a z akých rúk do akých počas svojho života putuje. A tak sa britský autor vydal na neobyčajnú cestu naprieč USA, počas ktorej jeden mesiac sledoval „život“ tej istej bankovky. Za každou transakciou sa skrýval príbeh, ktorý sa autor rozhodol spracovať v knihe Follow the Money: A Month in the Life of a Ten-Dollar Bill(Najsleduj peniaze: Mesiac v živote 10-dolárovej bankovky).

„Pred dvoma dňami som bol v Kansase, včera v Somewhere-ville, Missouri a dnes … musí to byť Hot Springs, Arkansas – miesto, kde vyrastal Bill Clinton. Nie prvýkrát za posledných pár dní sa sám seba pýtam: Čo do pekla robím?“ píše Steve o „najzvláštnejšom a najlepšom čase svojho života“.
 

Spisovateľ zobral do rúk bankovku so sériovým číslom IA74407937A, zbalil kufre a vydal sa na cestu, ktorá ho počas 30 dní previedla cez takmer 6000 km dlhú trasu od Great Plains, cez Kansas, Missouri, Arkansas, Illinois, Indianu a Michigan. Steve pri tom na ceste spoznal farmárov, vodičov kamiónov, hudobníkov, misionárov, bankárov, zdravotné sestry, vojnových veteránov, čašníkov, automechanikov, poľovníkov a ďalších ľudí, ktorí ho na chvíľu prijali do svojho života, ponúkli mu jedlo, nocľah a kúsky svojich životných príbehov. „Podelili sa so mnou o svoje nádeje, porozprávali mi o svojich najväčších obavách v krajine postihnutej ekonomickou krízou a uzemnenou politickými bojmi. Rozosmiali ma, rozplakali ma, opili ma alkoholom i nadšením a starali sa o mňa dlhšie, než bolo potrebné – z čistej dobrosrdečnosti,“ prezradil spisovateľ. 

Predtým ako sa vybral na cestu, musel vymyslieť, ako nestratiť bankovku z dohľadu pri transakciách medzi ľuďmi. Jediný spôsob, aký mu prišiel na um, bola prosba – pri každom presune bankovky do ďalších rúk nových majiteľov bankovky požiadal, či by sa mohli zúčastniť na jeho zvláštnom experimente. „Na moje prekvapenie a nekonečnú radosť všetci povedali áno,“tešil sa Steve.

Svoju cestu začal v „geograficky mŕtvom“ centre kontinentu – v meste menom Lebanon, štát Kansas. Tu objavil malú kaplnku, do ktorej pred štyrmi rokmi niekto vrazil autom a úplne ju zničil. Miestny obyvateľ Rick Chapin sa ju rozhodol opraviť na vlastné náklady, a tak jeho bankovka putovala do Rickových rúk. Rick Steveovi porozprával, ako mesto za posledných desať rokov chátra a počet obyvateľov sa zmenšuje. Spisovateľ tu pár dní pracoval na obilnom poli a dozvedel sa aj o obavách miestnych: „Naozaj neviem, kde sa zrodí ďalšia generácia farmárov.“

Bankovka ďalej putovala do rúk žene, ktorá upratovala domy v dražbe, mužovi na predmestí St. Louis, ktorý pracoval ako investičný poradca, pokračovala cez Detroit – kedysi centrum obchodu a priemyslu, ktorého centrum sa stále prerieďuje. Bohatí belosi sa sťahujú na predmestia, černosi sa naopak sústreďujú v čoraz vyľudnenejšom centre. Veľa ľudí sa tu preto obracia k viere, a tak najbližšími majiteľmi bankovky sa stali misionári, ktorí sa zhodli, že vzťah k viere v Boha je v USA iný ako v Európe.

„Stretol som Židov, ktorí mi porozprávali o ich spôsobe života, veteránov vietnamskej vojny, ktorí sa sťažovali na to, ako boli prijatí po návrate v 70. rokoch a pracovníkov, ktorí mali strach zo straty práce a živobytia. Nebolo to však len o biede a trápení. Boli tu nádherné lúky, bluesové kapely v Arkansase, u ktorých bankovka zostala, kým som si nepozrel ich koncert s gagmi,“ uviedol Steve.

Spisovateľ stretol aj stavebníkov, ktorí renovovali centrum pre americký futbalový tím a ďalších zaujímavých ľudí.„Cestoval som po USA veľakrát predtým, ale vždy na zákazku, vždy som sa ponáhľal z miesta na miesto po medzištátnych diaľniciach a až bankovka ma zaviedla mimo hlavných ciest a objavil som skutočnú Ameriku,“opísal svoje nadšenie.

„Naše názory na USA sú formované na základe informácií z Hollywoodu a z Americkej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorá nás často vťahuje do konfliktov. Veľa Američanov sa však v týchto obrazoch nevidí. Namiesto toho som našiel teplo a priateľstvo, ktoré som nečakal a ani si ho nezaslúžil – náhoda, ktorú by ste mohli akceptovať po 200 míľach, ale po 3300 míľovej ceste sa to už nedá nazvať náhodou,“ uviedol britský spisovateľ, ktorý po ceste zároveň rúcal stereotypy o oboch národnostiach. 

Po mesiaci plnom dobrodružstiev a ďalších týždňoch práce za počítačom, sa jeho zážitky dostávajú na poličky kníhkupectiev. „Ak som sa niečo naučil na tejto dlhej a obtiažnej ceste, tak je to skutočnosť, že sa od týchto ľudí máme čo učiť,“ uzavrel spisovateľ. 

www.dailymail.co.uk

Už ste čítali?

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…