Predkovia moderných ľudí sa asi nekrížili s neandertálcami
S tvrdením nesúhlasí vedec z Harvardovej univerzity, podľa ktorého výsledky najnovšej štúdie nevylučujú možnosť medzidruhového kríženia.
BRATISLAVA 14. augusta - Podobnosti medzi DNA moderných ľudí (Homo sapiens) a neandertálcov (Homo neanderthalensis) vznikli pravdepodobne v dôsledku skutočnosti, že oba druhy mali spoločného predka, a nie medzidruhovým krížením.
Vo svojej najnovšej štúdii to tvrdia evoluční biológovia Anders Eriksson a Andrea Manica z University of Cambridge.
Eriksson a Manica vo svojom výskume použili počítačové simulácie, aby prehodnotili dôkazy podporujúce teóriu, že predkovia moderných ľudí sa v niektorých prípadoch krížili s neandertálcami.
Podľa ich výsledkov zverejnených v časopise PNAS sa však pôvod jedného až štyroch percent genómu, ktoré zdieľajú neandertálci s modernými ľuďmi eurázijského pôvodu, dá vysvetliť v prípade, že oba tieto druhy vznikli z geograficky izolovanej populácie so spoločným predkom žijúcim pred 300-tisíc až 350-tisíc rokmi.
Táto populácia moderných ľudí podľa nich žila pravdepodobne v severnej Afrike, a keď pred 60-tisíc až 70-tisíc rokmi tento kontinent opustila, tieto genetické zhody sa rozšírili aj na ďalšie svetadiely.
S týmto názorom však nesúhlasí David Reich z Harvardovej univerzity, podľa ktorého výsledky najnovšej štúdie nevylučujú možnosť medzidruhového kríženia.
Práve Reich spolu so Svantem Pääbom z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku publikoval v roku 2010 prvú génovú mapu neandertálcov, pričom ich výskum dospel k záveru, že predkovia moderných ľudí sa pravdepodobne krížili s neandertálcami.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.
