Slovákom je čoraz dusnejšie, sparných dní pribúda
Dusno predstavuje subjektívny nepríjemný pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vyššej teploty a vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu na ľudský organizmus pri slabom vetre.
BRATISLAVA 17. júla - Počet dusných dní za rok sa na Slovensku postupne zvyšuje. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej internetovej stránke. Vzostup tohto fenoménu zaznamenali na celom území Slovenska.
V Poprade v 50-tych rokoch, keď sa s monitorovaním začalo, nepresiahol počet dusných dní päť. V súčasnosti sa priemerný počet dusných dní v meste blíži k číslu 20. Nárast počtu dusných dní zaznamenali aj meteorologické stanice v Telgárte, Kamenici na Cirochou, v Čadci, na Sliači alebo v Košiciach. Priemerný počet dusných dní na Slovensku za rok sa v súčasnosti pohybuje okolo čísla 30.
Dusno predstavuje subjektívny nepríjemný pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vyššej teploty a vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu na ľudský organizmus pri slabom vetre.
Nepríjemný pocit spôsobuje slabé potenie, teda malé schladzovanie povrchu tela. Vyskytuje sa najmä pred búrkami. Hranicou pre pocit dusna je podľa SHMÚ pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 percent už teplota 16,5 stupňa Celzia, pri relatívnej vlhkosti 50 percent teplota 27,9 stupňa Celzia a pri vlhkosti 30 percent 36,9 stupňa Celzia.
Keďže ide o subjektívny pocit meteorológovia hranicu dusna presne stanovili na základe jednej z vlhkostných charakteristík, a to takzvaného tlaku vodnej pary. V meteorológii je dusný deň na meteorologickej stanici zaznamenaný v prípade ak je o 14:00 miestneho času nameraný tlak vodnej pary 18,8 hektopascala a vyššou. Fenomén dusna je charakteristický hlavne pre nížinaté oblasti. V nadmorských výškach viac ako 1000 metrov sa vyskytuje len výnimočne.
