Archeologický výskum na Bratislavskom hrade priniesol nové poznatky
TASR
TASR

Archeologický výskum na Bratislavskom hrade priniesol nové poznatky

Tie prispejú k prepísaniu histórie nielen bratislavského hradného vrchu a Bratislavy, ale isto aj Slovenska a celej strednej Európy v prvom storočí do nášho letopočtu.

Z ukončenia archeologického výskumu v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad 3. júla 2014. Na snímke pôdorys keltského domu s ohniskom v rohu z prvého storočia pred naším letopočtom. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Bratislava 3. júla (TASR) – V období od októbra 2013 do júna tohto roku preskúmali archeológovia spoločnosti Via Magna v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok Bratislava plochu tzv. severnej terasy Bratislavského hradu. O výsledku výskumu dnes popoludní informovali na tlačovej konferencii, ktorú pripravil riaditeľ kancelárie NR SR Daniel Guspan spolu s riaditeľom Via Magna Milanom Horňákom.

Výskum nadviazal na výsledky predchádzajúcej výskumnej kampane, realizovanej na hrade v rokoch 2008-2010. Na výskume pracovalo viac ako 15 odborníkov z odboru archeológie a prizvaní boli odborníci z oblasti historickej architektúry, antropológie, geológie, archeobotaniky, pedológie a geodézie. Najvýznamnejšie nálezy sú datované do obdobia včasného stredoveku a prelomu mladšej doby železnej a doby rímskej. Ide predovšetkým o drevené stavby z 10.-11. storočia a kamenné architektúry z prvého storočia pred n.l. Okrem architektonických situácií bolo nájdených množstvo hnuteľných nálezov, od zuhoľnateného obilia cez keramické nálezy (hrnce, prasleny na tkanie), po kamenné a kovové predmety úžitkového i umelecko-remeselného charakteru.

Nález mincí

Z ukončenia archeologického výskumu v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad 3. júla 2014. Na snímke keltské nálezisko z prvého storočia pred naším letopočtom. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Taktiež sa našli zlaté a strieborné mince – keltské a rímske. Vzácne sú zlaté fólie, ktoré boli určené na pozlátenie luxusných predmetov a šperkov. Významnými nálezmi sú priame importy nádob – amfor – priamo z územia Rímskej ríše. Všetky tieto nálezy dokladajú vysokú úroveň života keltskej elity na akropole bratislavského oppida, opevneného sídliska predmestského charakteru, ktoré sa rozprestieralo na území Bratislavského hradu a Starého Mesta. Dokladom vysokého civilizačného štandardu keltskej elity sú ale najmä architektúry.

Na juhovýchodnej časti plochy sa preskúmala stavba so zachovaným rozmerom 17 x 13 metrov a ôsmimi podstavami oporných pilierov s liatou maltovou dlážkou s rozmermi 15,5 x 11 metrov, na ktorej ležali v pôvodnej polohe nálezy ako rímska amfora, mince, zlaté fólie, bronzové a železné predmety miestnych výrobcov a ľudský skelet. Medzi rovnako unikátne nálezy patriace k priamym rímskym importom patria aj zlomky modrej rebrovanej sklenej nádoby. Táto stavba bola pravdepodobne dvojpodlažná, čomu nasvedčujú kusy luxusnej leštenej dlážky – tzv. pavimenta, nájdené v deštrukcii na liatej maltovej dlážke prvého podlažia. Na zachovaných častiach stien sa nachádzali jemné vnútorné omietky.

Na juhozápadnej časti plochy sa preskúmala dosiaľ najväčšia nájdená stavba z tohto obdobia severne od Álp – dvojpilierová stavba zachovaného rozmeru 16,7 m x 14,3 m, s vnútornou šírkou 11,6 m, rozdelená dvojicou pravouhlých pilierov na dve zhodné polovice. V jej zásype sa našli doklady využitia priestoru pred samotnou stavbou na účely spracovania zlata, čoho dokladom je kovolejársky téglik so stopami zlata, kopulovitá piecka a keltská zlatá minca – tzv. statér. Zo severnej strany sa k dvojpilierovej stavbe pripájali ďalšie stavby, s liatymi dlážkami a omietnutými vnútornými stenami, kde na dlážke ležali popri stenách ľudské skelety násilne zabitých mužov, možno obrancov, ktorí padli pri útoku na akropolu.

Nové poznatky

Z ukončenie archeologického výskumu v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad 3. júla 2014. Na snímke keltské nálezisko z prvého storočia pred naším letopočtom a vľavo múr stavaný rímskymi majstrami. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Výsledky výskumu priniesli poznatky, ktoré určite prispejú k prepísaniu histórie nielen bratislavského hradného vrchu a Bratislavy, ale isto aj Slovenska a celej strednej Európy v prvom storočí do nášho letopočtu. Odkryté keltsko-rímske stavby majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu, keďže doteraz sa pre obdobie 1. storočia pred n.l. nerátalo s tak významnými architektúrami a tak intenzívnymi kontaktmi na Rímsku ríšu ešte pred jej expanziou do strednej Európy. Nájdené architektúry z obdobia prelomu mladšej doby železnej a doby rímskej nemajú v strednej Európe paralely a spolu s priamymi importmi mincí, amfor a skla sú unikátnym dokladom priameho kontaktu územia dnešného Slovenska s vyspelým stredomorským svetom.

„Posunulo sa datovanie najstarších mutovaných stavieb na území Slovenska a vlastne na strednom Dunaji o dobrých 200 rokov do minulosti. Doteraz sme si mysleli, že najstaršie murované stavby súvisia s murovaním obrany na rímskej hranici, teraz sme zistili, murované stavby sa nachádzali už v keltskom prostredí ako palácové stavby, obydlia prípadne depozity – sklady luxusného tovaru už v tomto keltskom prostredí, v prvom storočí pred naším letopočtom, čím vlastne bratislavské oppidum sa razom dostalo medzi najvýznamnejšie keltské obydlia minimálne v strednej Európe, ak nie v Európe vôbec,“ povedal pre TASR Branislav Resutík z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Už ste čítali?

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…