Dobré noviny
Londýnsky Tower Bridge spočiatku považovali za architektonickú blamáž

Londýnsky Tower Bridge spočiatku považovali za architektonickú blamáž

Verejnosť si postupne na most zvykla a v súčasnosti sa považuje za jednu z obľúbených dominánt mesta.

Tower Bridge Foto: TASR/AP

Londýn/Bratislava 30. júna (TASR) – Londýnsky most Tower Bridge nad riekou Temžou oficiálne otvorili pred 120 rokmi 30. júna 1894. Oceľový most dlhý 268 metrov držia reťaze upnuté na dve veže obložené platňami z cornwallskej žuly a portlandského vápenca. Svojím stredovekým vzhľadom zapadá do okolia.

Most mal vyriešiť dlhotrvajúce problémy s londýnskou dopravou v závere 19. storočia. Mesto sa rozrastalo, najmä v priemyselnej východnej časti, pribúdali dopravné prostriedky aj chodci a Londýnsky most nestačil. Dopravné zápchy boli na dennom poriadku. Preto Londýnčania netrpezlivo čakali na nový most, ktorý sa staval od roku 1886 podľa návrhu Horaca Jonesa pod vedením Johna Wolfe-Barryho. Počas výstavby nebola na rieke prerušená doprava.

Nový londýnsky most, nazvaný podľa blízkej pevnosti Tower, má dve veže spojené lávkami pre peších vo výške 67 metrov, na ktoré sa pôvodne dalo dostať po schodiskách v oboch vežiach. Cestná časť sa otvára, aby mohli po rieke plávať lode do londýnskeho prístavu. Zdvíhacie zariadenie mosta zabezpečovali silné parné stroje, ktoré boli schopné most otvoriť v priebehu dvoch minút. Celý proces otvárania mosta, preplavenia lode a opätovného zatvorenia trval päť minút. Práve počas otvárania mosta mohli ľudia použiť lávky. Dizajn mosta sa nestretol s porozumením Londýnčanov. Podľa návrhu to mala byť jednoduchá stavba stredovekého vzhľadu. Horace Jones však počas výstavby zomrel a Wolfe-Barry popustil uzdu svojej fantázii. Výsledkom bolo, že dobová tlač označila most po jeho otvorení za monštróznu a nezmyselnú architektonickú blamáž. Ale verejnosť si postupne na most zvykla a v súčasnosti sa považuje za jednu z obľúbených dominánt mesta.

Foto: TASR/AP Photo

Pešie lávky medzi vežami sa postupne stali rajom vreckových zlodejov a prostitútok, preto boli v roku 1910 pre verejnosť uzavreté. Parné stroje v otváracom zariadení v rokoch 1974-75 nahradila hydraulika.

Keď most otvorili, za rok sa jeho dve časti zdvihli 1000-krát. Vyžadovala si to hustá lodná doprava. Teraz sa most otvára menej ako 100-krát ročne.

Už ste čítali?

Zo všetkých krajín zažili najväčšie prekvapenie práve vo Venezuele.

Janka a Ivan dva roky cestujú svetom na najškaredšom aute: Niektorí si myslia, že Slovensko je v Brazílii

Mladomanželia sú na neuveriteľne dlhej svadobnej ceste a stihli už prejsť všetky…

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.

Do Grónska Martina nasledovala celá rodina.

Martin žije 15 rokov v Grónsku: Keď sa na jar oteplí na mínus desať, dievčatá vyťahujú sukne

V Grónsku čas plynie inak. Keď je pekné počasie, práca ide bokom a ide…