Ústav pamäti národa zverejnil zoznam eštebákov z východu
Informácie môžu podľa šéfa ústavu pomôcť obetiam perzekúcií spoznať systém a mená konkrétnych príslušníkov ŠtB, ktorí nesú zodpovednosť za ich prenasledovanie.
BRATISLAVA 31. mája – Na internetovej stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN) vo štvrtok pribudol kompletný zoznam 919 príslušníkov ŠtB, ktorí pôsobili v štruktúrach Správy ŠtB Krajskej správy ZNB Košice v rokoch 1966-1989.
"Rekonštrukciou a analýzou personálnych spisov a ďalších archívnych dokumentov, ktorú dnes ústav prezentuje, sme ukončili ďalšiu fázu výskumu štruktúr teritoriálneho útvaru ŠtB vo Východoslovenskom kraji," uviedol na štvrtkovej tlačovej besede šéf ÚPN Ján Petranský.
Na stránke sú uvedené aj jednotlivé organizačné zmeny z rokov 1966, 1971, 1975 a 1989. Toto obdobie ohraničuje reorganizácia bezpečnostných zložiek v roku 1966 a pád komunistického režimu v Československu 1989.
Na jar 1966 totiž zanikli krajské správy ministerstva vnútra a vznikli krajské správy Zboru národnej bezpečnosti. Ich súčasťou sa stali aj správy ŠtB pôsobiace na úrovni krajov. Zverejnení príslušníci ŠtB sa podieľali na "boji s vonkajším i vnútorným nepriateľom".
Prenasledovaní boli veriaci
Pre udržiavanie mocenského monopolu KSČ evidovali, sledovali, odpočúvali a perzekvovali skupiny obyvateľov, ktoré režim považoval za svojich nepriateľov.
"Išlo najmä o duchovných a veriacich rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, umelcov, spisovateľov, vedcov, novinárov, redaktorov, vysokoškolskú mládež a exponentov tzv. pravice, teda ľudí vylúčených zo strany po roku 1968," dodal Petranský.
Kľúčovou agendou ŠtB vo Východoslovenskom kraji bola problematika rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi.
"Podľa ich vlastných slov pre široký ideologický vplyv na mládež a inteligenciu až do roku 1989," vysvetlil Ľubomír Morbacher, riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN. Medzi prenasledovaných patril aj neskorší košický arcibiskup Alojz Tkáč.
ŠtB sa o neho zaujímala, pretože upozorňoval na porušovanie slobody v bývalom Československu. "Zisťovali jeho názory, sledovali každý jeho krok, odpočúvali jeho telefón, sledovali korešpondenciu, monitorovali ho počas jeho prechádzok po Košiciach," opisuje Morbacher praktiky eštebákov.
ÚPN: Chceme, aby verejnosť o menách vedela
Prenasledovaných však bolo viac. V 70. rokoch režim ostro sledoval aj redaktorov Československého rozhlasu Valériu Sladkú, Jána Pataráka či Marínu Čeretkovú-Gállovú. "Povinnosťou ÚPN je okrem zverejňovania nositeľov perzekúcie poukazovať aj na osobnosti, ktoré sa nezlomili a ktoré dnes možno nikto nepozná. Nemali by byť slovenskou verejnosťou opomínané," doplnil Morbacher.
Informácie, ktoré ÚPN zverejnil, môžu podľa šéfa ústavu obetiam perzekúcií ŠtB pomôcť spoznať systém a mená konkrétnych príslušníkov ŠtB nesúcich zodpovednosť za ich prenasledovanie.
"Naším dlhodobým cieľom, ktorý postupne a systematicky napĺňame, je sprístupniť verejnosti štruktúry a personálne obsadenie všetkých teritoriálnych útvarov ŠtB pôsobiacich na Slovensku," uzavrel. Do konca roka chce ÚPN zmapovať aj teritoriálny útvar ŠtB v Stredoslovenskom
