Dobré noviny
Koaly objímajú stromy, aby sa v horúčavách ochladili

Koaly objímajú stromy, aby sa v horúčavách ochladili

Podobne ako všetky cicavce s kožušinovým povrchom tela aj koaly - malé vačkovce z pobrežia východnej Austrálie - majú problémy s teplom.

Ilustračné foto Foto: TAR/AP

Melbourne 10. júna (TASR) - Koaly objímajú v horúčavách kmene a široké dolné konáre eukalyptov, aby sa ochladili. Zistil to vedecký tím z Univerzity v Melbourne, ktorý o výsledkoch svojho výskumu informoval v odbornom časopise britskej Kráľovskej spoločnosti Biology Letters.

Podobne ako všetky cicavce s kožušinovým povrchom tela aj koaly - malé vačkovce z pobrežia východnej Austrálie - majú problémy s teplom. Nemajú potné žľazy a môžu iba lapať po dychu alebo si olizovať srsť, aby si znížili teplotu tela odparovaním, čím však strácajú z tela veľa vzácnej vody. Keďže žijú na stromoch, nehľadajú úkryt pred slnkom v brlohoch či norách.

Tím vedcov pod vedením Natalie Briscoeovej, postgraduálnej študentky zoológie na univerzite v Melbourne, sa pokúsil zistiť, či koaly využívajú aj iné možnosti ochladenia v boji s horúčavami. Vedci očipovali 37 koál a termálnou kamerou ich pozorovali vo vytýčenej oblasti na štyroch dominantných typoch stromov, troch druhoch eukalyptov a akáciách.

Pozorovanie ukázalo, že kmene eukalyptov sú v priemere o päť stupňov chladnejšie ako priemerná teplota vzduchu - počas dní výskumu dosiahla 36,4 stupňa Celzia - a niekedy dokonca až o osem stupňov. V horúčavách vyhľadávali koaly chladnejšie spodné časti stromov, kde sa rozvalili, aby maximalizovali kontakt tela so stromom.

"Významne" tiež zvýšili svoj pobyt na akáciách, ktoré nepatria medzi ich potravu, ale zo sledovaných typov stromov majú najchladnejší povrch.

Vedci vyrátali, že strata vodivého tepla pri styku s chladným kmeňom stromu predstavuje až 68 percent z tepelnej straty, ktorú koaly musia dosiahnuť, aby si udržali stabilnú teplotu tela a výrazne zredukovali potrebu odparovania vody z tela.

Austrálsky tím upozornil na doteraz nepreskúmaný význam kmeňov stromov ako nadzemných "pohlcovačov tepla" pre zvieratá, ktoré žijú na stromoch alebo sa na nich niekedy zdržiavajú, vrátane primátov, leopardov, vtákov a bezstavovcov.

Vedci zdôraznili, že vzhľadom na globálne otepľovanie je pochopenie reagovania živých organizmov na teplo veľmi dôležité, aby sme vedeli predpovedať, ako sa budú správať počas budúcich klimatických zmien a mohli sme chrániť ich prirodzené životné prostredie.

Už ste čítali?

Chce zvládnuť skok, aký Slovenky ešte neskočili. Olívia Lengyelová mala byť lyžiarkou, no nebol sneh

Kým jej spolužiaci sedia v škole, ona trávi čas na ľade. Sedemnásťročná…

Aj nebezpečná vrahyňa sa môže zmeniť. Maroš pomáha tým, od ktorých iní bočia, vo väzení vidí dva typy

Sedáva za jedným stolom s ľuďmi, ktorí sú často na okraji spoločnosti.

Nádory sa zmenšujú, no poisťovňa cúva. Mamička Nina píše dcére denník, keby tu raz pre ňu nebola

Na liek sa jej skladalo celé Slovensko a on zabral. Nina Rybárová…

Zo všetkých krajín zažili najväčšie prekvapenie práve vo Venezuele.

Janka a Ivan dva roky cestujú svetom na najškaredšom aute: Niektorí si myslia, že Slovensko je v Brazílii

Mladomanželia sú na neuveriteľne dlhej svadobnej ceste a stihli už prejsť všetky…

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.