Operácia Overlord prispela pred 70 rokmi k porážke Nemecka
TASR
TASR

Operácia Overlord prispela pred 70 rokmi k porážke Nemecka

Deň D sa zapísal do histórie najväčšími presunmi vojsk a ako najväčšia letecká a výsadková námorná akcia vojsk všetkých čias.

Na archívnej snímke z júna 1944 americké vojenské posily sa brodia vodou cestou z lode na pobrežie niekoľko dní po tzv. "dni D", keď sa spojenecké vojská počas 2. svetovej vojny vylodili v Normandii v nacistami okupovanom Francúzsku. Foto: TASR/AP

Caen/Bratislava 6. júna (TASR) - Vylodenie vyše 150.000 spojencov na pobreží nacistami okupovaného Francúzska pred 70 rokmi - v noci z 5. na 6. júna 1944 - významne prispelo ku konečnej porážke Nemecka v 2. svetovej vojne.

Operácia Overlord bola najrozsiahlejšou inváznou akciou v dejinách ľudstva. Deň D sa zapísal do histórie najväčšími presunmi vojsk a ako najväčšia letecká a výsadková námorná akcia vojsk všetkých čias.

Najvyššie nemecké vojenské velenie dávno očakávalo inváziu spojencov v severnom Francúzsku, ale presne nevedelo, odkiaľ by mal prísť úder. Kým sa poľný maršal von Rundstedt, hlavný veliteľ nemeckej armády na západnom fronte, domnieval, že k vylodeniu spojeneckých vojsk by mohlo dôjsť v priestore medzi Calais a Dieppe, kde je Lamanšský prieliv najužší, Adolf Hitler prorocky poukazoval na možnosť vylodenia v strednom a západnom páse Normandského polostrova. Maršál Erwin Rommel, ktorý velil nemeckým silám na francúzskom pobreží prielivu, sa pridal k Hitlerovmu názoru.

Na archívnej snímke zo 6. júna 1944 sa vyloďovacie plavidlo americkej pobrežnej hliadky s americkými vojakmi na palube blíži k pobrežiu Normandie počas vylodenia spojencov na severe Francúzska. Tieto plavidlá kyvadlovo premávali cez Lamanšský prieliv a privážali na pobrežie Normandie nové vojenské posily. Foto: TASR/AP

Systém nemeckých opevnení na týchto úsekoch dôkladne vylepšili, ale Rundstedtovi a Rommelovi sa stále nepodarilo dohodnúť na forme odpovede na útok spojencov. Rundstedt odporúčal uskutočnenie masívneho protiútoku na protivníka po invázii. Rommel mal však obavy z toho, že úplná letecká prevaha spojencov by mohla spôsobiť útočiacim nemeckým vojskám fatálne straty.

Na archívnej snímke z júna 1944 americkí spojenci sa po vylodení pri pobreží Normandie nacistami okupovaného Francúzska pohybujú v spleti rôznych úkrytov na svahu smerujúceho na pobrežie. Foto: TASR/AP

Vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku bolo v čase vylodenia spojeneckých vojsk rozmiestnených 58 nemeckých divízií. Boli spojené do dvoch skupín armád (B a G) a podliehali veliteľstvu Západ, na čele ktorého stál poľný maršal Gerd von Rundstedt. V severnom Francúzsku bola rozmiestnená skupina armád B, ktorej velil poľný maršal Erwin Rommel a ktorá bola zložená zo 7. a 15. armády a 88. samostatného zboru (celkom 38 divízií). Na pobreží Biskajského zálivu sa nachádzala skupina armád G pod velením generálplukovníka Johannesa Blaskowitza zložená z 1. a 19. armády (16 divízií). Okrem toho malo veliteľstvo Západ v zálohe štyri divízie. Bojaschopnosť nemeckých vojsk na západe bola pomerne nízka. Väčšina z deviatich tankových divízií mala po 90 až 130 tankov. Tretia letecká armáda mala len 160 bojaschopných lietadiel. V prielive La Manche mali Nemci päť torpédoborcov, 34 torpédových člnov a vyše 260 malých bojových plavidiel.

Britskí vojaci čakajú na ďalšie rozkazy 6. júna 1944 v tzv. "deň D", keď sa spojenecké vojská vylodili v Normandii na severe Francúzska. Foto: TASR/AP

USA a Veľká Británia vytvorili na Britských ostrovoch veľké vojenské zoskupenie pod spoločným velením s americkým generálom Dwightom D. Eisenhoverom. Pozemné sily spojencov sa skladali z 39 divízií, dvanástich samostatných brigád a desiatich oddielov typu commandos a rangers (výsadkové diverzné jednotky námornej pechoty). Letectvo malo asi 10.860 bojových a vyše 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov.

Námorné sily spojencov združovali vyše 1210 bojových lodí a člnov, 4120 výsadkových a vyloďovacích plavidiel a 1600 pomocných a obchodných lodí. Na operácii spojencov sa podieľali aj kanadské, austrálske, novozélandské, juhoafrické, francúzske, poľské, belgické, holandské a československé zväzky a útvary. Celkom mali spojenecké expedičné sily vo Veľkej Británii 2.876.000 vojakov.

Rozkaz na začatie operácie s krycím názvom Overlord vydal americký generál Dwight D. Eisenhower. V počiatočnej fáze prvej vlny útoku sa 6. júna o 06.30 h na pobreží medzi St. Mere Englise a Caenom vylodilo osem spojeneckých divízií. Za nimi nasledovalo v najbližších dňoch ďalších 78 divízií.

Napriek intenzívnemu leteckému bombardovaniu kládli nemecké vojská útočníkom vytrvalý odpor. Američanom sa v prvý deň invázie len s námahou podarilo vytvoriť dve malé predmostia. Angličania a Kanaďania mali viac šťastia, keď sa im v krátkom čase podarilo preniknúť cez nemeckú obranu na fronte širokom desať kilometrov miestami až 30 kilometrov do hĺbky nemeckej obrany. Do deviatej hodiny 6. júna 1944 bola pobrežná obrana Nemcov prelomená. Len mesto Caen, ktoré malo podľa plánu padnúť v prvý deň invázie, Nemci udržali až do 9. júna.

Na archívnej snímke z júna 1944 spojenci odvádzajú nemeckých vojnových zajatcov z Utah Beach. Foto: TASR/AP

V blízkosti pobrežia severného Francúzska mali Nemci rozmiestnených šesť delostreleckých divízií. Napriek ťažkým spojeneckým stratám na niektorých úsekoch (americká armáda na pobrežnom úseku Omaha v prvý deň invázie stratila 1000 mužov) bola invázia úspešná. Na sklonku prvého dňa operácie Overlord bolo v zákopoch na pobreží Normandie vyše 150.000 spojeneckých vojakov s tisícami vozidiel, tankov, diel a desaťtisícami ton najrôznejších zásob - streliva, pohonných hmôt a potravín.

Spojenci by nemohli postupovať v severnom Francúzsku tak rýchlo, keby ich letectvo nebolo schopné brániť rozhodnému postupu nemeckých záloh. Spojenecké letectvo zničilo väčšinu mostov cez rieky Seina a Loira. Nemecké obrnené a motorizované divízie tak nemali voľné prístupové cesty k frontu. Najväčšou chybou nemeckého velenia však bolo váhanie pri nasadení rozhodujúcich záloh, ktoré by boli schopné zadržať útok spojencov.

Na archívnej snímke z júna 1944 posledná pocta padlému spolubojovníkovi. Foto: TASR/AP

Do večera prvého dňa operácie vytvorili spojenecké vojská tri predmostia v hĺbke dvoch až deviatich kilometrov. Na pobrežie Normandie sa vylodilo päť peších a tri letecké výsadkové divízie s posilovými útvarmi. Na pobrežie dopravili vyše 900 tankov a obrnených vozidiel, 600 diel a veľké množstvo iných dopravných prostriedkov. Za tri dni sa na predmostiach sústredilo 16 divízií a tri obrnené divízie. Do večera 12. júna sa spojencom podarilo obsadiť pobrežie do šírky 80 a hĺbky 13-18 kilometrov. Celkom mali k tomuto dňu v Normandii 327.000 vojakov a 54.000 bojových a dopravných vozidiel.

Na operácii Overlord sa okrem amerických a britských vojakov podieľali aj kanadské, austrálske, novozélandské, juhoafrické, francúzske, poľské, belgické, holandské a československé zväzky a útvary.

Účasť československých vojenských jednotiek

K úspechu spojencov pri vylodení v Normandii a v bojoch na západnom fronte prispeli aj československé vojenské jednotky, najmä letecké a samostatná obrnená brigáda. Československé letecké sily boli nasadené v rámci 84. zväzku taktického letectva na podporu a ochranu inváznych vojsk pri vyloďovaní a pri prenikaní do francúzskeho vnútrozemia. Československé letecké jednotky mali koncom roku 1944 spolu 1465 letcov. Neskôr sa na pozemných bojoch vo Francúzsku zúčastnila aj samostatná československá obrnená brigáda, ktorá sa od konca augusta 1944 až do 9. mája 1945 zúčastnila na obliehaní francúzskeho prístavu Dunkerque kontrolovaného Nemcami až do úplnej kapitulácie nemeckých vojsk. V čase skončenia 2. svetovej vojny mala československá samostatná obrnená brigáda 324 dôstojníkov a 5352 poddôstojníkov a vojakov. V náhradných zložkách tejto brigády vo Veľkej Británii bolo sústredených ďalších 2473 československých vojakov. Celkové straty československých leteckých síl v 2. svetovej vojne na západnom fronte, vrátane bitky o Anglicko, činili 480 letcov. Straty československej samostatnej brigády predstavovali 167 padlých, 40 nezvestných a 461 zranených. Na bojoch na západnom fronte sa po boku spojencov podieľalo aj 9300 českých a slovenských vojakov, z ktorých Slováci tvorili asi 20 percent. Československé jednotky stratili na západnom fronte 661 vojakov.

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…