Slovák Jozef Murgaš sa svojimi vynálezmi preslávil vo svete
Pred 110 rokmi boli v USA patentované jeho dva vynálezy. Federálny patentový úrad vo Washingtone pridelil 10. mája 1904 Murgašovi dva patenty.
Busta Jozefa Murgaša v Bratislave. Foto: FOTO TASR/Martin Baumann
Wilkes Barre/Bratislava 11. mája (TASR) - Katolícky kňaz, maliar, vynálezca a priekopník bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš, bol aj signatár Pittsburskej dohody. Od jeho úmrtia uplynie v nedeľu 11. mája 85 rokov.
Pred 110 rokmi boli v USA patentované jeho dva vynálezy. Federálny patentový úrad vo Washingtone pridelil 10. mája 1904 Murgašovi dva patenty. Prvý na Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý na Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou.
Kňaz, ktorý mal záľubu aj v rybolove, skonštruoval tiež cievku i špeciálny navijak na udicu. Originálny patent s číslom 1024739 na toto zariadenie mu vydali v apríli 1912.
Jozef Murgaš, vynálezca, priekopník rádiotelegrafie svetového významu - portrét. Foto: TASR/Archív - Svätopluk Písecký
Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove na Slovensku. Rozhodol sa pre kňazskú dráhu, študoval v Bratislave, v Ostrihome a Banskej Bystrici. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Dubovej. Na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého nastúpil na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a na maliarsku akadémiu do nemeckého Mníchova.
Po obvineniach z panslavizmu odišiel v roku 1896 do Ameriky a usadil sa medzi krajanmi v malej baníckej obci Wilkes Barre v americkej Pensylvánii, kde pôsobil viac ako 30 rokov. Naplno sa oddal rozvoju tamojšej slovenskej komunity. Svoje organizačné schopnosti využil pri novostavbe kostola, školy i pri vydávaní novín, ktoré napĺňal populárno-náučnými článkami i poéziou. Tu sa venoval i svojmu priekopníckemu dielu v oblasti rádiotelegrafie, prostriedky na zriadenie laboratória získaval maľovaním.
Vo výskume sa sústredil najmä na výsledky Marconiho experimentov. Marconiho systém, založený na Morseovej abecede považoval za príliš pomalý. Navrhol vlastný systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály odlišovali už nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System.
Na snímke model Murgašovej antény (vpravo) v Pamätnom dome Jozefa Gregora Tajovského v Tajove. Foto: TASR/Veronika Klusková
Od vstupu USA do prvej svetovej vojny (1917) boli zakázané súkromné rádiotelegrafické stanice, čo platilo aj pre Murgaša. Preto sa vrátil k maľovaniu a ďalším záľubám. Skúmal huby, nerasty a rastliny, mal unikátnu zbierku hmyzu, asi 9000 exemplárov.
Jozef Murgaš sa vtedy angažoval aj za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vďaka svojim kontaktom si získal najvyššie miesta v USA a pripravil pôdu pre rozhodujúce rokovania na podporu Československej republiky, ktorá vznikla na základe dohody z mája 1918 v americkom Pittsburghu. Jozef Murgaš bol jedným z jej signatárov a organizoval tiež zbierku s výťažkom milión dolárov medzi americkými Slovákmi na základný valutový fond ČSR.
Keď sa však v roku 1920 vrátil do novovzniknutého Československa, stretol sa s nezáujmom o ponúkané služby profesora elektrotechniky. Sklamaný sa vrátil medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde 11. mája 1929 vo veku 56 rokov zomrel.
V rodnej obci vynálezcu bezdrôtovej telegrafie Jozefa Murgaša v Tajove je jeho pamätná izba, kde sa nachádza napríklad aj zbierka motýľov Jozefa Murgaša.
Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v obci Tajov. Foto: TASR/Michal Svítok
Štátna vedecká knižnica (ŠVK) v Banskej Bystrici - Literárne a hudobné múzeum, pripravila pri príležitosti 150. výročia narodenia Jozefa Murgaša výstavu Jozef Murgaš – komunikácia včera a dnes. Expozícia, ktorá mapuje život a dielo významného Slováka, je pre verejnosť sprístupnená v átriu ŠVK od dnes do 23. mája.
