Slováci si pripomenú porážku fašizmu
K akceptácii Slovákov ako víťazov prispela podľa historika činnosť československej exilovej vlády aj Slovenské národné povstanie.
BRATISLAVA 8. mája - Slovensko si vo štvrtok pripomenie Deň víťazstva nad fašizmom. Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých štátoch sa tento deň označuje aj ako Deň víťazstva v Európe, keďže kapitulácia ukončila druhú svetovú vojnu na starom kontinente. Na Slovensku je tento deň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja.
Slováci bojovali počas druhej svetovej vojny na oboch stranách. K nášmu začleneniu medzi víťazné strany prispeli podľa historika Jozefa Bystrického z Vojenského historického ústavu hlavne dva faktory. Prvým bolo pôsobenie československej exilovej vlády v Londýne. "Uznaním československej exilovej vlády v Londýne v júli 1941 Sovietskym zväzom, Veľkou Britániou a Spojenými štátmi americkými, jej podpisom pod Deklaráciu spojených národov z 1. januára 1942 sa Československo stalo súčasťou protifašistickej koalície, ktorá dokázala dosiahnuť víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami," povedal Bystrický.
"Z tohto hľadiska sa Slovensko, ako súčasť Československej republiky, zaradilo medzi budúcich víťazov už v roku 1941." Druhým faktorom bolo podľa historika Slovenské národné povstanie. "Jeho bojovníkov, povstaleckých vojakov i partizánov mocnosti protifašistickej koalície uznali za súčasť spojeneckých ozbrojených síl," povedal.
Situácia na Slovensku nebola jednoduchá
Situácia na Slovensku napriek porážke Nemecka a pádu ľudáckeho režimu nebola jednoduchá. "Vojna zasiahla až 58 percent z celkového počtu 3 359 obcí Slovenska. V zasiahnutých obciach bolo poškodených 93 364 domov, z toho 21 003 úplne zničených," povedal Bystrický. Ťažko poškodený bol aj priemysel a dopravná infraštruktúra. Zničených bolo napríklad 1 504 betónových a iných cestných mostov. Ustupujúce nemecké vojská tiež zničili 971 kilometrov železničných tratí odstrelom a ďalších 279 kilometrov tzv. "zoraním pluhom". Podľa odhadov zahynulo počas vojny v rámci bývalého Československa približne 365 000 ľudí.
Ani 8. máj však neznamenal úplné zastavenie bojov na našom území. Problém predstavovali hlavne antikomunistickí ukrajinskí militanti, známi aj pod pojmom "banderovci". Tí sa chceli dostať do okupačných zón Nemecka, kontrolovaných západnými spojencami, a prechádzali aj cez slovenské územie. Pritom páchali zločiny aj proti civilnému obyvateľstvu.
Pred rokom 1989 sme oslavovali 9. mája
"Severovýchodné Slovensko sa stalo priestorom pôsobenia jednotiek banderovcov už krátko po skončení vojny," povedal Bystrický. "Prvé menšie skupinky sa vyskytli v oblasti Spišskej Starej Vsi a Medzilaboriec začiatkom augusta 1945". Úplne eliminovať banderovcov sa československej armáde podarilo až v lete roku 1947.
8. máj sa ako štátny sviatok oslavuje napríklad v Českej republike, Veľkej Británii, Francúzsku alebo Holandsku. Pred rokom 1989 sme si Deň víťazstva nad fašizmom pripomínali o deň neskôr, 9. mája. Dôvodom bolo, že Sovietsky zväz požadoval opakovanie aktu podpisu kapitulácie v Berlíne, keďže vo francúzskom Remeši, kde podpísali pôvodný dokument, údajne nemal splnomocneného dôstojníka. Československo neskôr automaticky prebralo sovietsky dátum kapitulácie. Porážka Nemeckej ríše však neznamenala automaticky koniec druhej svetovej vojny. Tá sa skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonského cisárstva.
