V poľských Beskydoch sa čoraz častejšie ozýva slovenčina

Muszyna 6. februára (TASR) - Pri výbere dovolenky sa začínajú Slováci čoraz častejšie orientovať aj na svojich severných susedov.

Pohľad na lyžiarske stredisko Dve doliny Muszyna - Wierchomla. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Ich voľba padne nezriedka na Malopoľské vojvodstvo, konkrétne jeho juhovýchodnú časť, ktorú preslávili tamojšie kúpele, minerálne pramene, skanzeny či sakrálne pamiatky svetového významu. Spomínanú časť Poľska majú v tomto období na muške hlavne milovníci zimných športov.

Mestečko Muszyna na slovensko-poľskom pohraničí je zvyčajne prvou zastávkou našincov prichádzajúcich do podhoria Sadeckých Beskýd. V miestnom múzeu sa môžu zoznámiť s históriou tamojších mešťanov, Židov ako aj Rusínov, ktorých tu volajú Lemkovia. Múzejná budova je kópiou hostinca z 18. storočia. Typická poľská krčma patriaca medzi najstaršie svetské pamiatky regiónu stála ešte donedávna v inej lokalite mesta. Samospráva ju však pre jej havarijný stav ako aj plánovanú výstavbu obchvatu dala rozobrať a následne opätovne postaviť na novom mieste.

Muszyna je známa hlavne vďaka svojmu prírodnému bohatstvu ukrytému pod zemským povrchom. "Geológovia tvrdia, že nie je ďalšie miesto v Európe, ktoré by malo také veľké zásoby minerálnych vôd v podzemí aké ich máme u nás," informuje TASR turistický sprievodca Franciszek Homa. Zdraviu prospešná minerálka s vysokým podielom magnézia a lítia vyteká z množstva voľne prístupných prameňov.

Blahodarné účinky minerálnych vôd vyvierajúcich pod Sadeckými Beskydami sa naplno využívajú v kúpeľníctve. Jedným z jeho centier je aj spomínaná Muszyna, no najväčšie poľské kúpele s vyše 200-ročnou tradíciou nájdeme v neďalekom meste Krynica-Zdrój. Nachádza sa tu vyše 120 hotelov, sanatórií a množstvo historických kúpeľných domov. Miestny prameň Zuber chrlí jednu z "najsilnejších" minerálnych vôd v Európe. Využíva sa pri liečbe ochorení zažívacieho traktu, chorobách pečene, žlčníka, vredoch či cukrovke.

Miesto, kde sa dá ochutnať miestna minerálna voda v poľskom meste Piwniczna-Zdrój. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Beskydy na juhovýchode Poľska sú pre ich blízkosť obľúbené hlavne medzi lyžiarmi zo Slovenska. "K najnavštevovanejším strediskám zimných športov patria Jaworzyna Krynicka, Szczawnik, Tylicz a lyžiarsky areál Dve doliny Muszyna - Wierchomla," vyberá z regionálnej ponuky F. Homa. Spojnice medzi zmienenými strediskami lemuje viacero hotelov ale i sanatórií. Jeden z liečebných areálov s najdlhšou tradíciou ponúka svoje služby v obci Żegiestów Zdrój.

Juhovýchodná časť Malopoľska nezostáva nič dlžná ani milovníkom histórie. Za najstaršími hradmi prichádzajú turisti do dolín riek Poprad a Dunajec, jeden z nich sa týči aj nad Muszynou. V minulosti bol správnym centrom na uhorsko-poľskom pohraničí. Ďalšie hodnotné pamiatky ležia na Chodníku drevenej architektúry, medzi nimi aj kostolík v Powroźniku, ktorý je najstaršou drevenou stavbou svojho druhu v poľských Karpatoch. Budovali ho v rokoch 1600 až 1604. Od vlaňajška je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Interiér múzea v poľskom meste Muszyna. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Ďalšou obľúbenou zastávkou turistov no i mnohých pútnikov je mesto Stary Sącz. V centre ich záujmu je regionálne múzeum no predovšetkým verejnosti prístupná časť miestneho kláštora klarisiek. V tamojšom kostole Svätej Trojice sa nachádza vzácna ambóna z ebenového dreva z roku 1761. Do spomínaného chrámu v minulosti prichádzal rozjímať a modliť sa ku Kinge Poľskej - zakladateľke kláštora, aj biskup Karol Wojtyla, neskorší pápež Ján Pavol II. V roku 1999 ju kanonizoval za svätú.

Priaznivci histórie a ľudovej kultúry pri návšteve juhovýchodnej časti Malopoľska len zriedkakedy obídu mesto Nový Sącz. Na jeho okraji leží známy Sadecký etnografický park so 68 objektmi, ktoré sú postavené na ploche zaberajúcej približne 20 hektárov. Prezentujú históriu a ľudovú kultúru rôznych etnických skupín regiónu. Skanzen navštívi ročne vyše 50.000 turistov, medzi nimi aj mnohí Slováci.