Biatlon: Nezarúbaná cesta na výslnie, stačí zabehnúť a zastrieľať

Bratislava 3. februára (TASR) - Fanúšikovia biatlonu už po prvom olympijskom víkende budú môcť riešiť podstatu biatlonovej úspešnosti.

Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová sa zahrieva pred štafetami žien na 4x6 km Svetového pohára v biatlone v nemeckom Ruhpoldingu 8. januára 2014. Foto: TASR/ AP

Mužský šprint v sobotu 8. a ženský v nedeľu 9. februára nadobudnú špecifický význam. Kto v ňom zlyhá, prenesie si váhu neúspechu aj do stíhacích pretekov, a naopak, tí najúspešnejší si vytvoria nástupný mostík na ďalšie výsledkové eldorádo. Do stíhačky postupuje 60 najlepších zo šprintu a je jasné, že vystupňujú úsilie o zveľadenie náskoku, že nastane aj sklamanie zo strát a že sa ťažko zrodí vstávanie z popola po zbabranom šprinte.

Šprint sa lepidlovo spája aj s pretekmi s hromadným štartom, tzv. 'massom', v ktorom štartuje 30-ka podľa iného kvalifikačného kľúča. Určuje ju aktuálne poradie v seriáli Svetového pohára s 15 najlepšími, ktorú doplnia medailisti v Soči a zvyšok podľa bodov. Podľa tohto kľúča si môže byť so štartom v masse istá zo slovenských olympionikov len Kuzminová. Jediná individuálna disciplína, ktorá nesúvisí s ďalšími, sa ponúka v podobe vytrvalostných pretekov, a práve v nich sa najčastejšie rodia prekvapujúce výsledky s medailovými menami outsiderov.

Biatlon v jeho úplnom začiatku zastrešovala Medzinárodná únia moderného päťboja, na ZOH prenikol v zúženej podobe jednej disciplíny v roku 1960, s vytrvalostnými pretekmi mužov v americkom Squaw Valley. Postupne rástla jeho popularita i počet olympijských disciplín, ktorý sa zvýšil na 11, po päť mužských a ženských, premiéru zažije populárny štafetový mix. Pred 12 rokmi v Salt Lake City ešte chýbali v programe preteky s hromadným štartom, keď pribudli až o štyri roky neskôr v Turíne'06, Soči vstúpi do histórie miešanými štafetami, a týmto sa aj vyčerpali možnosti na ďalšie pribúdajúce novinky.

Slovenská reprezentácia už nepredstavuje takú kolektívnu silu ako za čias starej gardy, ktorá držala olympijskú výpravu nad vodou v rokoch 1994-2002 na troch ZOH. Na druhej strane však ešte nikdy nemala vo svojom strede takú individualitu ako Anastasiu Kuzminovú, všeobecne považovanú za jednu z možných kandidátok na medailu.

Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová Foto: TASR/AP

Optimizmus pri jej mene neustále narastal, prvýkrát od MS'09 v Pjongčangu so striebrom v 'masse'. Veľké obavy vznikli po zlomených záprstných kostičkách a novoročnej operácii pred Vancouverom'2010, no impozantná záber so zlatom a striebrom z nej urobili hviezdu prvej veľkosti v slovenskej výprave. V mužskom tíme ťarcha zodpovednosti tak ako pred Vancouverom dopadla najmä na Pavla Hurajta. Pred štyrmi rokmi zvládol olympiádu fantasticky, s bronzom v mass pretekoch, s 5. miestom na vytrvalostnej 20-ke, so siedmym v šprinte a dokázal takmer nemožné. Príjemne prekvapiť by mu teraz naozaj svedčalo, končí kariéru a lúči sa vždy lepšie, keď sa opája prenikavým výsledkom.

Slovenský biatlonista Pavol Hurajt Foto: TASR/Dušan Hein

Na ZOH v Soči sa bude riešiť aj základná otázka, či Francúz Martin Fourcade si poradí s nórskou inváziu, ktorú predstavujú Svendsen, Björndalen i J.T. Boe a do ktorej sa môžu včleniť domáci Rusi so Šipulinom, Ustiugovom i ďalšími, na svoju príležitosť čakajú Nemci so Schemppom i Rakúšania s Landertingerom a Ederom. O výnimočnosti všetkých nikto nepochybuje, aj keď olympiáda poradím často nevyspytateľne zatrasie. O sebe by mali dať vedieť aj niektorí obhajcovia, napríklad okrem Rusa Ustiugova aj Švéd Ferry, zlatý zo stíhačky, ktorý však v tejto sezóne pôsobí úplne nenápadne (33. v SP) a pripomenul sa hlavne dvoma 6. miestami v SP tesne pred ZOH v talianskej Anterselve.

Situácia medzi ženami pôsobí neprehľadne a podfarbujú ju najmä individuality z rôznych krajín. Na čele priebežného poradia SP sa zoradili Nórka Bergerová, Bieloruska Domračevová, Fínka Mäkäräinenová, Češka Soukalová, Ukrajinka Valj Semerenková a Ruska Starychová, čo však nevylučuje, že sa presadia ďalšie, napríklad 11. Kuzminová, či 31. Gereková.

Na olympijský biatlon sa reaguje dosť citlivo, hlavne v krajinách, ktoré túžia v ňom tradične vyniknúť. Rejtingy diváckej sledovanosti pri prenosoch najviac stúpnu v biatlonových veľmociach a tie sa dajú ohraničiť pomerne presne. Stačí si všimnúť medailovú štatistiku v histórii ZOH a občerstviť ju najaktuálnejším dianím v kolotoči seriálu Svetového pohára.

Alfou a omegou úspešnosti bude streľba. Jednoduché pravidlo, no o to viac zložitejšie. Každú jednu disciplínu charakterizujú mierne odlišnosti, na terče sa mieri v dvoch polohách počas šprintu, na štyri sa zdvojnásobujú pri vytrvalostných pretekoch, stíhacích i 'masse'. Aj tresty za nevybielený terč majú svoje osobitosti, jedine vo vytrvalostných pretekoch pribúdajú za každý jeden netrafený trestné minúty, inak sa beží na 150-metrovom trestnom okruhu. V pretekoch štafiet je naporúdzi aj akýsi reparát s možnosťou využiť tri rezervné náboje a dobiť si zbraň, čo sa však vždy prejaví na časovej strate. Veľkú pozornosť na seba strhne premiérový mix v štafetách, najskôr ženy na 2x6 km, po nich muži na 2x7,5 km, čo otvára možnosti aj krajinám, ktoré nevlastia viaceré rovnocenné osobnosti a k nim sa pridáva aj slovenský biatlon.