O týždeň štartujú hry v Soči, test pre Putina i nové disciplíny

Soči 2. februára (TASR) - Zimná olympiáda opäť na pobreží mora, nad ktorým sa týčia vrchy, po kanadskej meste Vancouver prichádza s podobnou štruktúra ruské Soči.

Foto: TASR/AP

Malebný rezort na pobreží Čierneho mora ponúka dynamický prírodný kontrast s lesknúcou sa hladinou a drsnými horami. Letovisko v Krasnodarskom regióne a neďaleké pohorie Kaukazu sú od 7. do 23. februára 2014 dejiskom XXII. zimných olympijských hier. Pod piatimi kruhmi sa očakáva účasť okolo 2500 športovcov z asi 90 krajín, ktorí budú súťažiť v 98 disciplínach rôznych športových odvetví, vrátane dvanástich nových súťaži.

Keď prídu na tému zimné športy, tak Soči je v podstate novým miestom na svetovej mape. Mesto s 340.000 obyvateľmi bolo len málo známe ďalej od hraníc Ruska predtým, ako v roku 2007 získalo pravo usporiadať hry.

Uhniezdené na pobreží pod zasneženými končiarmi kaukazských vrcholov sa Soči pýši palmovými stromami a miernym podnebím. Z celkového šarmu dovolenkového strediska však podľa DPA trochu uberajú budovy z betónových blokov sovietskej éry a nedostatok pieskových pláži.

Ruské čiernomorské letovisko Soči na snímke z apríla 2009. Foto: TASR/AP

Mesto Soči vzniklo v 19. storočí ako vojenská pevnosť na rieke Soči po tom, ako Rusi dobyli Kaukaz. Do roku 1864 bojovali proti tamojším kmeňom, z ktorých však väčšina emigrovala do vtedajšej Osmanskej ríše. Krajinu si postupne kolonizovali usadlíci z Ruska a ďalších etnických skupín a národov od Pontských Grékov až po Estóncov. V súčasnom Soči sa zvyšuje aj populácia Arménov, ktorí už tvoria 20% tamojšieho obyvateľstva. Bohatú mozaiku národností dokumentuje napríklad dedinka Plastnuka na kopcoch nad mestom, ktorej populáciu tvoria Gruzínci.

Hry v Soči sa zrejme vryjú natrvalo do pamäti účastníkov aj vďaka tomu, že budú prvými zimnými olympijskými hrami v subtropickej oblasti. Súčasne sa hovorí aj o olympiáde s najvyššími nákladmi v histórii. Väčšinu z 50 miliárd dolárov minula vláda z Moskvy a korporatívni investori na výstavbu ciest a železničného spojenia do horského strediska Roza Chutor (Ružová osada) na Krasnej Poljane (Červená Poľana). Tam sídli horská olympijská dedina.

Ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy dejiska ZOH 2014 a prehliadky skokanského areálu v horskej oblasti Červená Poľana neďaleko Čireneho mora v Soči v stredu 6. februára 2013. Foto: TASR/AP

V oblasti sa uskutočnia súťažné disciplíny v biatlone, snoubordingu, akrobatickom lyžovaní, alpskom lyžovaní, boboch, sánkovaní, skeletone, skokoch na lyžiach a severskej kombinácii. Olympijský park v Soči, ktorý tvorí pobrežnú olympijskú dedinu, sa nachádza v údolí Imeretinskaja. Tvoria ho Olympijský štadión Fišt, Ľadový palác Boľšoj a Šajba aréna pre hokej, Adler aréna pre rýchlokorčuľovanie, korčuliarsky palác Ľadovec (krasokorčuľovanie a šortrek) a curlignové centrum Ľadová kocka. Nielen dennou, ale aj nočnou ozdobou, je LED svetlami nasvietený Olympijský štadión Fišt s kapacitou 42.000 divákov, kde sa bude konať otvárací aj záverečný ceremoniál. Celý park pôsobí veľmi kompaktne, pretože z olympijskej dediny je v priemere 6 km k ostatným športovým objektom v pobrežnom stredisku. Vďaka modernizovanej železničnej doprave trvá presun medzi horským a pobrežným strediskom 40 minút.

Nová skupina mladých a dravých olympionikov má možnosť na seba upozorniť na najväčšom športovom fóre aj vďaka 12 novým disciplínam. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) pristúpil k omladeniu hier, keď do olympijského zoznamu zimných športov zaradil tri nové mixované súťaže družstiev, štyri mužské a päť ženských. Vedenie olympijského hnutia vsadilo na mladé disciplíny, z ktorých väčšinu bolo možné vidieť na extrémnych X-hrách.

Úpravy na rampách v Extreme Park Foto: TASR/AP

Veľkou otázkou zostáva divácky záujem a predaj vstupeniek, čo by mohlo negatívne ovplyvniť atmosféru na športoviskách. Medzi faktory, ktoré odrádzajú zahraničných fanúšikov od návštevy patria podľa agentúry AP hrozby terorizmu, drahé ceny leteniek a hotelov, dlhé cestovanie a nedostatok turistických atrakcií v okolí Soči. Organizátori olympiády však už avizovali, že predali veľkú väčšinu vstupeniek. Podľa šéfa organizačného výboru Dmitrija Černyšenka sa na hrách očakáva účasť okolo 220.000 divákov a fanúšikov, pričom 75% z nich by mali tvoriť ruskí občania. Vstupenky sa najrýchlejšie predávali na najpopulárnejšie športy ako sú hokej, biatlon, krasokorčuľovanie, akrobatické lyžovanie a snoubording. Oficiálne čísla o celkovom predaji vstupeniek zverejnia organizátori až po skončení hier.

Podľa marketingových dokumentov MOV by malo byť však v celkovej ponuke 1,1 milióna vstupeniek. Len pre porovnanie, na ZOH 2010 vo Vancouvri bolo dostupných 1,54 milióna kusov a napokon 97% z nich aj našlo svojho majiteľa. Vstupenky na Soči sa začali predávať vo februári 2013, teda rok pred športovým sviatkom. Predávali sa na oficiálnom webovom portáli, pričom teraz sa dajú kúpiť v Soči aj v Moskve. Najlacnejšie vstupenky sa predávajú za 15 dolárov, naopak najdrahšie za 1200 dolárov. Viac ako polovica z nich však stojí menej ako 150 dolárov. Priemerný zárobok v Rusku je 890 dolárov.

Testovanie olympijského ohňa 29. januára 2014 v Soči. Foto: TASR/AP

Prvá zimná olympiáda v Rusku v histórii je testom pre celú krajinu, ale najmä súčasného prezidenta Vladimíra Putina. Rusko doteraz hostilo len letné vydanie v roku 1980, ktoré bolo sčasti bojkotované predovšetkým zo strany USA a niektorých západoeurópskych veľmocí. Už počas éry Sovietskeho zväzu v prvej polovici 20. storočia sa Soči stalo rekreačným strediskom, kde mal svoje sídlo napríklad aj Stalin. Prezidentská tradícia pokračuje a svoju rezidenciu tam mali, či majú aj ďalší prezidenti vrátane toho súčasného. Putin strávil množstvo času prijímaním zahraničných hodnostárov vo svojej rezidencii Bočarov Ručej. Popularita Soči je v Rusku limitovaná faktom, že sú tam vysoké ceny. Stredná ruská spoločenská vrstva tak radšej volí dovolenku v Turecku.

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a šéf Medzinárodného olympijského výboru Jaques Rogge odpočítavajú rok do ZOH Foto: TASR/AP

Putin, ktorý je veľkým športovým fanúšikom s čiernym opaskom v džude, sa výrazne zaslúžil o to, že je zimná olympiáda v Rusku. Svojím príhovorom v angličtine v júli 2007 v Guatemale oslovil aj mnohých členov MOV. Politickí analytici však tvrdia, že Putin olympiádu využil na to, aby sa v roku 2012 mohol opäť zapojiť do prezidentskej kandidatúry. V roku 2008 totiž ako prvý muž Ruska odstúpil a bol štyri roky premiérom, pretože ruská ústava nepovoľovala kandidovať na prezidenta viac ako dve funkčné obdobia za sebou.

Veľký tlak na ruského lídra vyvolávajú aj medializované správy o rozpočte zimnej olympiády. Oficiálne Putin a ruská vláda hovoria už teraz o čiastke 6,4 miliardy dolárov, ale podstatne bližšie k realite je na základe zrealizovaných projektov a vynaložených nákladov na bezpečnosť už uvedená suma (pozn. 50 miliárd dolárov). Len spomínaný štadión Fišt, ktorý bude mimochodom aj jedným z dejísk futbalových MS v roku 2018, vyšiel organizátorov na 63 miliónov dolárov.

Ruskí kozáci hliadkujú na moste v lyžiarskom stredisku Krasnaja Poľana neďaleko čiernomorského letoviska Soči 30. januára 2014. Foto: TASR/AP

Azda najsledovanejšou predolympijskou témou, viac ako kedykoľvek predtým v minulosti, je otázka bezpečnosti. Terorizmus predstavuje reálnu hrozbu aj pre najväčší športový sviatok, navyše ak sa koná blízko nepokojného kaukazského regiónu. Aktuálnu hrozbu terorizmu ešte viac oživili udalosti v ruskom Volgograde, kde si len v decembri dva samovražedné bombové atentáty vyžiadali životy 34 ľudí. Vlnu znepokojenia vyvolali aj výhražné maily na európske národné olympijské výbory vrátane slovenského. Športovci aj olympijskí hostia sa tak v oblasti hier pripravovali na prísne bezpečnostné opatrenia. Samotné hry bude strážiť 60.000 uniformovaných príslušníkov silových rezortov a 5500 kamier, ktoré budú slúžiť na identifikáciu. Podľa experta na tajné služby Andreja Soldatova rozsah bezpečnostných aktivít v Soči zatieňuje všetky opatrenia na doterajších olympiádach.