Kazateľ a bojovník proti segregácii Martin Luther King by mal 85 rokov
Organizoval a viedol protestné pochody čiernych obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva.
Atlanta/Bratislava 15. januára (TASR) - Americký černošský kazateľ a bojovník za rasovú rovnoprávnosť Martin Luther King bol laureátom Nobelovej ceny za mier v roku 1964. V stredu 15. januára by sa dožil 85 rokov. Jeho život však vo veku 39 rokov preťala guľka zo zbrane atentátnika.
Martin Luther King Foto: TASR/AP
Základom jeho boja za ľudské práva bola filozofia nenásilnej občianskej neposlušnosti podľa vzoru Máhatmu Gándhího v Indii.
Organizoval a viedol protestné pochody čiernych obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Väčšina z týchto práv bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku USA prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.
Martin Luther King sa narodil 15. januára 1929 v americkej Atlante v rodine reverenda. Vyštudoval filozofiu a teológiu a od roku 1953 bol pastorom v baptistickom kostole v meste Montgomery v Alabame. Veril, že organizované nenásilné protesty proti systému južanskej segregácie povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií. Reportáže a televízne zábery každodenného ponižovania a neprávosti páchaných na černochoch a násilie zo strany zástancov segregácie vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody, ktoré sa stali najdôležitejšou politickou otázkou začiatku 60. rokov 20. storočia v USA.
Reverend Martin Luther King zdraví demonštrantov na Lincolnovom pamätníku vo Washingtone 28.augusta 1963 po tom, ako predniesol svoj slávny príhovor "Snívam". Demonštratívny pochod bol zorganizovaný na podporu navrhovaných zmien zákonov týkajúcich sa občianskych práv a za skončenie rasovej diskriminácie. Foto: TASR/AP
Pastor King viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery v roku 1955, keď Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Bojkot trval 382 dní a viedol k zrušeniu segregácie v mestských autobusoch - a súčasne bol považovaný za zrod hnutia za občianske práva v USA. V roku 1957 sa M.L. King podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. Jej členmi boli predovšetkým obyvatelia černošských komunít v spojení s baptistickými cirkvami. King viackrát skončil vo väzení a prežil dokonca niekoľko pokusov o atentát.
Začiatkom apríla 1968 prišiel do Memphisu v americkom štáte Tennessee, kde už viac ako tri týždne černošskí zamestnanci bezvýsledne štrajkovali za zlepšenie svojich sociálnych a pracovných podmienok. Hneď po príchode prehovoril k zhromaždeným a okrem iného prisľúbil, že zotrvá v Memphise a pomôže im. Vo svojej hotelovej izbe sa 4. apríla 1968 popoludní pripravoval na ďalšie vystúpenie. Podvečer vyšiel na balkón, aby pozdravil priateľov. Stihol im ešte zakývať, no zrazu sa ozval výstrel, ktorý ukončil jeho život a Martin Luther King bezvládne klesol na zem.
