Policajtov sa pýtal, či nevideli krásnu blondínu. Andy Hryc mal pri božej Veronike ohromné šťastie
Iná by ti sekla poza uši, vravela mu Studenková.
„Ustála som rodinnú tragédiu, ktorú neprajem najväčšiemu nepriateľovi. To, čo sme si zažili, je najhoršie, čo môže rodinu a zvlášť matku postihnúť,“ vravela Veronika Hrycová. Vedľa nej vždy stál Andy – muž, ktorý si prešiel vlastnými traumami, stratou brata a náročným detstvom, no napriek tomu sa vedel smiať, milovať a byť oporou. Hrycovci spolu prežili bolesti, ktoré by zlomili nejedného a dokázali si navzájom ukázať, že aj po tme môže prísť svetlo. Ich príbeh je o smútku aj o sile, o stratách aj o nádejach, a hlavne o tom, že láska vás dokáže zachrániť aj v tých najtemnejších chvíľach.
Modlitby nad bratovým hrobom
S Andym Hrycom sa život nemaznal už odmalička. Mal len rok a pol, keď sa nevinný letný výlet jeho staršieho brata Miška skončil nešťastím. „Naši susedia nedávali na neho pozor a on sa, chudák, utopil. Nedalo sa mu už pomôcť,“ vravel pre Nový Čas o tragédii, po ktorej nikto nebol potrestaný. Bolo po vojne a mŕtve dieťa vraj vtedajší systém nezaujímalo.
„Nikto sa nič nepýtal, nikoho nezaujímalo, kto je za to zodpovedný a kto to zavinil. Skonštatovali, že dieťa je mŕtve a to bolo všetko,“ opisoval časy, keď jeho rodičia veľmi trpeli a po zvyšok života sa so stratou syna nezmierili. Andy chodil roky k pomníku svojho bračeka a modlil sa, aby sa niečo podobné nestalo aj jemu. Hrycovcov však čakali ďalšie boje.
Sedem rokov v base
Rodinu prenasledoval komunistický režim a otca Vojtecha nakoniec odvliekli do leopoldovskej väznice, kde si odsedel sedem rokov. „Zavreli ho za nedovolené podnikanie. Otec obchodoval s drevom a darilo sa mu. Asi ležal v žalúdku tým nesprávnym ľuďom,“ vravel pre Nový Čas Andy, ktorý bol v tom čase len druháčikom a ani len netušil, že jeho otca zavreli do väzenia, kde sedeli tí najhorší vrahovia.
