Pod klobúkom nosili skrytý poklad, ktorý ich chladil. Letná metóda našich predkov funguje dodnes
O tomto triku sa dočítate aj v historickej učebnici z roku 1882.
Celé dni dreli na poliach a nezastavilo ich ani neúprosné poludňajšie slnko. Naši starí a prastarí rodičia nudu nepoznali. Tvrdo fyzicky pracovali, aby nasýtili a zabezpečili rodinu, a z polí neutekali ani počas tých najhorúcejších dní. Aj vďaka tomu mali v rukáve rôzne triky na to, ako toto obdobie zvládnuť a ako sa čo najefektívnejšie schladiť.
5. Pracovali už pred východom slnka
Dnes je leto v prvom rade obdobím dovoleniek, no v minulosti znamenalo predovšetkým veľa práce na poliach, záhradách a lúkach. Muži začínali kosiť ešte pred východom slnka a neskôr sa k nim pridali aj ženy. Tie podľa webu Bratislavského kraja stihli ešte predtým navariť jedlo, ktoré priniesli na lúku, pokosenú trávu po nej porozhadzovali, aby uschla, a prácu si spríjemňovali spevom.
4. Nosili ľanové oblečenie
Až do začiatku 20. storočia sa v bežné letné dni chodilo naboso. Pracovné oblečenie však muselo byť prispôsobené počasiu a plniť svoj účel. „V letnom odeve sa do polovice 20. storočia využívali najmä plátenné súčasti. V nížinných oblastiach nosili muži gate. K nim sa obliekala košeľa, často nezakasaná, prípadne zástera. V horských oblastiach, kde sa súkenné nohavice nosili po celý rok, si gate obliekali len na letné poľnohospodárske práce,“ vysvetlila Viera Nosáľová Centru pre tradičnú ľudovú kultúru.
3. Pravidelne pili vodu
Voda sa kedysi čerpala najmä z prameňov, potokov a riek. Zdrojom pitnej vody boli aj minerálne pramene, na ktoré je Slovensko mimoriadne bohaté a vo väčšine dedín sa nachádzali spoločné studne so spevnenými stenami, z ktorých si obyvatelia vodu naberali. Neskôr k nim pribudli aj vlastné studne v domácnostiach.
