Po smrti syna sa prestala modliť Otčenáš. Kamila Magálová každých 8 rokov trpí kvôli hriešnemu predkovi
Vilma Jamnická jej prezradila kľúčovú veštbu.
Aj preto dnes Kamila Magálová často hovorí o osude, pokore a karme. Verí, že existujú veci, ktoré človek nedokáže zmeniť, nech sa snaží akokoľvek. „Najhoršie, čo sa mi mohlo stať, sa už stalo. Samozrejme, človek nikdy nevie, čo ešte príde, ale strata syna bola najväčšou tragédiou môjho života,“ povedala otvorene v Rozhovoroch s Timeou. Keď v roku 2024 prišla o syna Martina, svet sa jej zo dňa na deň obrátil naruby.
Dva znamenia
Martin Magál bol úspešným podnikateľom, no popri práci mal veľkú vášeň – konské pólo. Práve pri koňoch si podľa vlastných slov najlepšie oddýchol a zabudol na každodenný stres. Jeho mama však mala z tohto športu obavy a nie len tak bezdôvodne. Ešte pred osudným pádom sa totiž dvakrát vážne zranil a Kamila Magálová verila, že práve to bude dôvod, prečo s pólom definitívne skončí.
„Po tom, čo sa pri póle dvakrát vážne zranil, som ho presviedčala, aby s tým skončil. Raz si zlomil kľúčnu kosť a tri mesiace sa liečil. Druhýkrát spadol znova a kosť sa mu posunula. Lekári zvažovali operáciu, ale keďže išlo len o estetickú chybu, nechali to tak. Vravela som mu: ‚Nechaj pólo, poď hrať golf. Budeme spolu hrávať a bude nám dobre.‘ On mi však odpovedal: ‚Mama, ja si pri póle najlepšie oddýchnem. Milujem to. Veľmi tvrdo pracujem a pri koňoch úplne ožijem,‘“ zaspomínala si na nehody, ktoré boli podľa nej akýmsi varovaním, no nikto ich nedokázal správne prečítať.
„Ja verím, že niektoré veci sú znamením. Dvakrát sa vážne zranil a tretí pád bol už definitívny. Zomrel však šťastný. Bolo to okamžité. Jedna milisekunda a bolo po všetkom. Jedna vec ma však predsa len trochu upokojuje – zomrel pri tom, čo miloval,“ priznala Kamila Magálová, ktorá aj po dvoch rokoch od tragédie hovorí, že bolesť zo straty dieťaťa nikdy nezmizne. Smútok podľa nej chodí vo vlnách.
Skok z 18 poschodia
„Sú aj lepšie dni, ale väčšinou je ten smútok stále prítomný. Snažím sa ho veľmi nedávať najavo. Musím si ním prejsť sama. Mám veľmi rada samotu, ale nie osamelosť. Bez syna sa však cítim práve osamelo,“ povedala otvorene o momentoch, keď sa zdá, že bolesť nemá koniec. V tých najbolestnejších chvíľach myslela aj na to najhoršie.
