Z Československa ušiel na zapáchajúcom hovnocuce slobody. Bohumil oklamal komunistov a nechal im odkaz

Kňourek vedel, že na útek z Československa bude mať len jedinú šancu. Nesmelo sa stať nič, čo by pohraničníkov prinútilo spozornieť. Niekoľko rokov preto robil presne to, čo sa od neho očakávalo – jazdil s fekálnym vozidlom do pohraničného pásma, rozvážal močovku a vracal sa späť. Postupne si získal dôveru. Kontroly sa stali rutinou a pre pohraničníkov bol len ďalším pracovníkom, ktorý robí svoju smradľavú, nepríjemnú, ale potrebnú prácu.

Deň úteku

Rozhodujúci deň prišiel 14. júna 1988. Ako uviedol historik Ivo Pejčoch v knihe Přechody přes železnou oponu, Kňourek sa ráno vybral na kontrolné stanovište Pohraničnej stráže, kde predložil všetky potrebné doklady. Hliadka z roty Valtice – Rajsna mu skontrolovala povolenie na vstup do zakázaného pásma a nevynechala ani samotnú cisternu. Chcela sa uistiť, že sa v nej nikto neskrýva. Keď pohraničníci nenašli nič podozrivé, pustili ho ďalej.

Prečítajte si tiež: Z Československa utiekli tým najbláznivejším spôsobom. O odvážnej dvojici písali noviny po celom svete

S fekálnym vozidlom zamieril do lokality Lesíček neďaleko Valtíc, len niekoľko stoviek metrov od rakúskych hraníc. Až do popoludnia robil Bohumil presne to, kvôli čomu tam prišiel – postrekoval na poliach močovku. Potom pohraničné pásmo opustil, no o približne 20 minút sa znovu objavil na kontrolnom stanovišti. Pohraničníkom pokojne vysvetlil, že potrebuje dokončiť rozrobenú prácu. Nebolo to nič nezvyčajné, a preto mu aj tentoraz otvorili závoru. Pohraničníci netušili, že práve týmto rozhodnutím mu otvorili cestu k slobode.

Sto metrov od hranice

Keď mal Bohumil prácu hotovú, odviezol fekálne vozidlo na nenápadné miesto približne sto metrov od rakúskej hranice. Motor stíchol, okolo neho zostalo ticho a nikde nebolo ani živej duše.

Prečítajte si tiež: Z Československa utiekol na podomácky vyrobenom rogale. Na chrbte mal pripútaného trojročného syna

V tej chvíli už nepotreboval ani auto, ani povolenie. Dvere kabíny zostali otvorené a Bohumil Kňourek sa vydal pešo smerom k Rakúsku. Poznal terén, vedel, kadiaľ ísť a využil moment, keď sa naňho už nikto nesústredil. O niekoľko minút bol za železnou oponou.

Legendárny odkaz

Pohraničníci si spočiatku nič nevšimli a až keď sa večer dlho nevracal, začali mať podozrenie. Na miesto preto vyslali hliadku, ktorá namiesto vodiča našla len opustenú cisternu a v jej kabíne odkaz, ktorý dodnes patrí medzi najznámejšie v dejinách útekov z komunistického Československa.