Odyseova riviéra je lacná a bez turistov. Slováci sa tam môžu cítiť ako hrdinovia najslávnejšieho eposu
Homérov epos Odysea fascinuje ľudí už takmer 3-tisíc rokov, aktuálne je opäť populárny vďaka novému veľkofilmu.
Odysea je neodmysliteľne grécka, no cestovateľov možno prekvapí, že niekoľko jej najznámejších epizód je úzko spätých s južným Talianskom. Od Sicílie až po južne od Ríma sú početné názvy miest a geologických útvarov spojené s odyseovskými príbehmi.
V desiatej knihe s názvom Očarujúca kráľovná Aeaea prichádza Odysseova loď do krajiny Laestrygonov a potom vypláva na ostrov Aeaea, kde stretáva Kirké. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Homér niekedy navštívil Taliansko - alebo že by dokonca existoval. Ale v čase, keď starí Gréci v roku 750 pred Kristom dosiahli talianske brehy, boli jeho básne populárne medzi kolonizujúcimi námorníkmi, hovorí miestny archeológ Lorenzo Ceruleo. „Všetci námorníci sa báli neznámych morí. Čoraz častejšie spájali nedávno objavené miesta s týmito mýtmi. Niečo, čo si mohli spojiť s tým, čo poznali, ich upokojovalo,“ vysvetľuje ďalej Lorenzo Ceruleo.
Monte Circeo bol obsadený ako Aeaea, zatiaľ čo Terracina sa stala krajinou obrích, kanibalských Laestrygonov. Spojenie Aeaea s Monte Circeo nebolo jednoduché: v staroveku bola veľká časť mysu pod vodou. Navyše, samotný „ostrov“ bol domovom rímskej prístavnej dediny s názvom Circeii. Bol to, hovorí Ceruleo, neodolateľný záver.
Tyrkysové moria a drsné jaskyne v tejto oblasti sa zdajú byť mýtické - je ľahké si predstaviť obrov, ktorí hádžu kamene z okrových útesov. „Takéto geografické prepojenia sa nakoniec stali politickými, najmä pre Rimanov,“ hovorí Ceruleo. Spájanie miest s Odyseom a ďalšími mýtickými postavami pomohlo nadviazať prestížne rodové väzby - užitočné pri legitimizácii nového imperiálneho poriadku. Rímsky básnik Vergílius tieto identifikácie prehodnotil vo svojom epose Aeneida o založení Ríma. Ceruleo zdôrazňuje: „Mýtus o Kirké patrí do literárneho sveta básne. Nie je to historická realita.“
