Slovenka Zuzka navštívila Afganistan: Ženy môžu len sedieť doma. Ak prídu o manžela, sú bezmocné
Pozvali ju na svadbu, kde nie je hudba ani tanec.
Keď v auguste 2023 Taliban ženám zakázal vstup do národného parku Band-e Amir, zdalo sa, že šesť tyrkysových jazier ukrytých vo výške približne 3000 metrov nad morom už budú môcť obdivovať len muži. O necelé tri roky neskôr tam však stála aj Slovenka Zuzana Veslíková, ktorá do Afganistanu neprišla hľadať adrenalín, ale chcela spoznať krajinu, ktorú svet pozná najmä cez vojnu, Taliban a nariadenia plné zákazov. Namiesto toho objavila aj niečo úplne iné – neuveriteľnú pohostinnosť miestnych ľudí, ženy, ktoré sa napriek všetkému nevzdávajú, či svadbu, ktorá svojou pompéznosťou pripomínala rozprávkové paláce.
Život afganských žien
„Jedna z pár stoviek žien, ktoré tento rok navštívia Afganistan,“ napísala o sebe na sociálnych sieťach Zuzka, ktorá svoju cestu do Afganistanu začala na hraniciach s Tadžikistanom. Nasledovalo päťhodinové čakanie na víza, množstvo kontrol a ďalších pätnásť hodín v aute, počas ktorých prechádzali checkpoint za checkpointom. Takto dnes vyzerá cestovanie po Afganistane. „Krajinu minulý rok navštívilo 12-tisíc turistov, v roku 2022 ich bolo len dve-tri tisíc. My sme stretli možno troch či štyroch ďalších, v hlavnom meste Kábule len jedného,“ prezradila. Najväčšie zmeny však nepocítia turisti, ale samotní Afganci. Najmä ženy.
„Čo môžu robiť ženy v Afganistane? Sedieť doma,“ uviedla na sociálnych sieťach Zuzana. Dievčatá môžu chodiť do školy iba do šiesteho ročníka, ženy nesmú pracovať vo väčšine povolaní, nemôžu navštevovať parky, športoviská ani mnohé verejné miesta. Vonku musia byť úplne zahalené a dodržiavanie pravidiel kontroluje morálna polícia.
„Ak žena príde o manžela, ocitá sa prakticky v neriešiteľnej situácii. Keďže nemôže pracovať, je odkázaná na pomoc od okolia. Ženy majú povolené žobrať. Spolu so žobrajúcimi deťmi pohľad na ne nie je v Afganistane výnimočný, skôr naopak,“ opísala realitu súčasných žien v Afganistane, kde musela aj Zuzana dodržiavať určité pravidlá.
Návšteva v afganskej rodine
„Ako turistka v Afganistane som musela mať zahalené telo a tiež vlasy. Niektoré pravidlá pre mňa mali výnimku, iné nie. Napríklad – muž mi nemohol na verejnosti podať ruku a nemohla som navštíviť mešity. Na druhej strane – ako žena som sa mohla stretnúť s miestnymi ženami a tiež sedieť s mužmi pri stole alebo na prednom sedadle auta,“ vysvetľovala Zuzka.
Práve preto mala jej cesta úplne iný rozmer ako návšteva bežného turistu. Ako žena sa totiž dostala tam, kam by iní nikdy nevstúpili – do domácností afganských rodín. Rozprávala sa s miestnymi ženami, pila s nimi čaj, jedla domáce sladkosti a videla ich každodenný život.
