V Indii pochopil, že zbohatne. Tomáš Baťa budoval po svete vlastné mestá a ľuďom dal viac ako iba prácu

Viac ako sedem dní trvalo hasenie skladu v Zlíne. Pohľad na plamene ničiace dedičstvo ešte svetoznámeho Tomáša Baťu v júli mnohým tislo slzy do očí. Baťovská architektúra je špecifická svojim urbanistickým aj funkcionalistickým štýlom a spája všetky firmy a mestá, ktoré pod hlavičkou Baťa vznikli v prvej polovici 20. storočia.

Charakteristická je ich skeletová konštrukcia, červené tehly, pásové okná a ploché strechy. Mestá ako Zlín na nich fungujú dodnes a zaujímavosťou je, že ďalšie nájdeme aj dosť ďaleko za hranicami bývalého Československa.

Indovia chodí bosí, zbohatneme

Po úspechu v Československu sa Tomáš Baťa rozhodol expandovať aj do iných krajín a vôbec sa mu nepriečilo cestovať za nimi aj tisíce kilometrov. Po jednej výprave do Indie sa domov vrátil s tým, že tamojší trh je pre jeho firmu ideálny, pretože tam žije veľmi veľa ľudí a nemajú možnosť zakúpiť si lacné topánky.

Po tom, čo Baťa nahradil pravú kožu textíliou, klesla ich cena o polovicu a práve týmto produktom sa snažil osloviť Indov. Keď sa pri svojej návšteve ubytoval v hoteli, všimol si, že všetci zamestnanci chodia bosí. Každému z nich darov vzorky topánok, ktoré nosil so sebou, ale keď sa o pár týždňov do Indie vrátil, s prekvapením zistil, že ich vôbec nenosia.

Nepočítal s kultúrnymi odlišnosťami – európski návštevníci hotela dávali prednosť sluhom bez topánok a tí ich navyše rýchlo predali na miestnom trhu, keďže išlo o nedostatkový tovar. Prvé roky svoje produkty len dovážal, keď však dopyt rástol a sám stále videl veľký priestor na expanziu, rozhodol sa začať topánky vyrábať priamo v Indii.