Pomenovali ju podľa poprsia známej speváčky. Prvá klonovaná ovca nikdy nevidela slnko ani nežrala trávu
Od narodenia svetoznámej ovce Dolly prešlo už 30 rokov.
Vedci prišli na to, že stav jej chromozómov nezodpovedá veku. Zdalo sa, ako by jej telo fungovalo od veku, z ktorého vzišla pôvodná bunka jej organizmu. Niektorí vedci sa postavili proti tejto teórii, ale v každom prípade sa u Dolly v roku 2001 objavila artritída. Tá sa zvyčajne vyskytuje až u zvierat vo vyššom veku.
V tomto období sa v stáde vyskytovala aj pľúcna infekcia, ktorou sa tiež nakazila a ďalšie vyšetrenia objavili v jej tele nádor. Dolly vo veku šesť rokov radšej utratili, než by ju nechali dožívať v ťažkých bolestiach. Šesť rokov jej života však ukázali, že zvieracie a teda aj ľudské orgány sú oveľa flexibilnejšie bež predpokladali a na výsledky klonovania tak naviazali ďalšie výskumy.
Veľký biznis aj nádej pre ľudstvo
Odporcovia klonovania sa obávali toho, čo tento výskum v budúcnosti prinesie. Báli sa, že jeho ďalším stupňom bude klonovanie ľudí a zasahovanie do kompetencií, ktoré pripisovali len Bohu. Za 30 rokov sa podarilo vyklonovať aj ďalšie druhy zvierat od myší, mačky, fretky, ťavy až po ohrozené druhy ako je tchor čiernonohý. Vedci vytvorili dokonca aj klon už vyhynutého kozorožca pyrenejského.
Úspešnosť klonovania sa stále pohybuje v jednotkách percent a stal sa z neho aj biznis, ktorý spoločnostiam prináša zisk. Laboratórium v Texase napríklad klonuje aj obyčajné psy a mačky ľuďom, ktorí sa nedokázali zmieriť so smrťou ich domáceho maznáčika. Klon svojej fenky si takýmto spôsobom zadovážila aj speváčka Barbara Streisandová.
Firmy ponúkajú napríklad aj klony dostihových koní. Klon šampiónov stojí aj stovky tisíc eur a hoci výsledok nie je zaručený, sú ľudia, ktorí sú aj napriek tomu ochotní podstúpiť toto riziko a za klonovanie zaplatiť. Odborníci stále vidia zmysel v klonovaní zvierat na pokraji vyhynutia.
Nádej pre ťažko chorých
Klonovanie dalo dôležitý impulz aj pre takzvané terapeutické klonovanie. V tomto prípade nejde o vytvorenie nového jedinca, ale buniek, ktoré by mohli nahradiť poškodené a nefunkčné bunky v organizme.
Práve táto forma predstavuje v súčasnosti najväčšiu nádej pre ľudí trpiacimi nevyliečiteľnými chorobami. Doteraz im medicína nedávala ani najmenšiu nádej na zlepšenie ich stavu.
