Rozhodujúci bude budúci rok. Táňa Pauhofová prvýkrát prehovorila o možnom odchode zo Slovenska
Nechce doma ležať v zúfalstve.
Ponuky na nakrúcanie má síce aj na Slovensku, no české si podľa vlastných slov vyberá častejšie. „Sú pre mňa zaujímavejšie,“ uviedla pre portál eXtra.cz. Keď sa jej spýtali, či zvažuje presťahovanie do Česka, odpovedala opatrne. Momentálne o odchode neuvažuje, no zároveň priznala, že veľa bude závisieť od toho, ako sa bude ďalej vyvíjať situácia na Slovensku.
„V oblasti kultúry to nie je úplne ružové. Sme nesmierne vďační, že máme príležitosť pracovať aj u vás,“ povedala a na otázku, či uvažuje nad odchodom zo Slovenska, dodala iba stručne: „Uvidíme, čo bude. O rok sú voľby, uvidíme.“
Nádej je podľa nej povinnosť
Napriek ťažkým časom v kultúre odmieta rezignáciu. V rozhovore pre .týždeň priznala, že aj v zložitých časoch sa dá nájsť radosť. „Bez debaty sa to dá. Stojí to niekedy trochu úsilia a vedomej práce, ale dá. Som o tom presvedčená,“ povedala.
Podľa Pauhofovej je prirodzené cítiť frustráciu či smútok, no človek by sa nimi nemal nechať pohltiť. „Ponúka sa byť iba frustrovaný a nahnevaný alebo veľmi smutný. V hľadaní tej radosti sú aj všetky tieto pocity, ale je pre človeka prirodzené, že potrebuje mať nádej. Že potrebuje hľadať niečo pekné, potrebuje sa mať čoho chytiť,“ vysvetlila. Pripomenula aj to, že ľudia dokázali nájsť nádej aj v oveľa ťažších obdobiach dejín.
„Ľudia v nepomerne ťažších podmienkach dokázali nájsť zmysel, krásno aj radosť. Možno toho bolo ako šafranu, ale boli to také ‚checkpointy‘, vďaka ktorým dokázali ísť ďalej,“ uviedla Táňa Pauhofová, podľa ktorej je rezignácia slepou uličkou. „Oddať sa iba tomu zúfalstvu je deštruktívne. Tam nie je ďalší krok. Akoby sa človek vzdal,“ zdôraznila a na záver dodala myšlienku, ktorou sa snaží riadiť: „Len ten, kto dokáže hľadať radosť a premýšľa nad tým, ako by to mohlo byť inak, si tú inú budúcnosť zaslúži. Čo budem ležať ďalšie dva roky v zúfalstve doma na posteli s roztiahnutými rukami? Sme tu z nejakého dôvodu a ten dôvod si celoživotne hľadáme každý sám. Ja si myslím, že v nejakom smere je našou povinnosťou hľadať v tom, čo sa deje, aj to dobré a správne.“
