Keď chcel skočiť z mosta, zachránili ho manželkine slová. Tomáš Hanák sa musel pravde pozrieť do očí

Na obrazovke patril k ľuďom, ktorí dokázali žartovať aj vtedy, keď ostatným dochádzali slová. Tomáš Hanák má dodnes charizmu, zvláštny pokoj v hlase a tvár, ktorú si diváci okamžite spoja s filmami ako Bony a klid, Kopytem sem, kopytem tam či Cesta z města. Lenže za úsmevom jedného z najvýraznejších českých hercov sa dlho odohrával boj, ktorý nemal nič spoločné s filmovou rolou. Prišli chvíle, keď strácal sám seba, keď sa mu rozpadal život pod rukami a keď sa obával o to najcennejšie, čo mal.

Dnes ho stretnete skôr pri starej železničnej trati než na červenom koberci. V malej krčmičke, ktorú vlastnoručne vybudoval, víta hostí, rozpráva o starých vlakoch a tvrdí, že aj hrdza môže byť krásna. Cesta k tomuto pokoju však bola oveľa bolestivejšia, než by si pri pohľade na jeho večný úsmev ktokoľvek dokázal predstaviť.

Chlapec z Kremnice

Tomáš Hanák sa narodil v roku 1957 v Kremnici, no už od detstva vedel, že svet je oveľa väčší než malé slovenské mesto, v ktorom prišiel na svet. Vďaka práci svojho otca, ktorý pôsobil v zahraničnom obchode, strávila rodina čas aj na Kube. Kým mnohí jeho rovesníci poznali cudzie krajiny len z kníh a rozprávania, on ich videl na vlastné oči.

„Učila nás mama doma, takže nás zobudila a povedala: ‚Ide sa do školy,‘ a prešlo sa do kuchyne a tam sme sa učili a bolo to, samozrejme, nádherné,“ spomínal na detstvo v Karibiku po rokoch v rozhovore pre Český rozhlas.

Prečítajte si tiež: Chcel sa iba schovať a v tajnosti piť. Tomáš Hanák svojho démona porazil, prežil aj pokus o únos syna

Po návrate domov našiel veľkú záľubu v športe. Ako informoval portál Medium.cz, venoval sa veslovaniu, niekoľkokrát sa stal majstrom Československa a prebojoval sa až do reprezentácie. Šport mu opäť otvoril dvere do sveta a v časoch, keď boli hranice pre väčšinu ľudí len ťažko prekonateľnou prekážkou, sa dostal aj do zahraničia.

Vypočúvanie namiesto návštevy

Keď neskôr maturoval, zdalo sa, že jeho život bude mať celkom iný smer. Prihlásil sa na vysokú školu ekonomickú, kde chcel pokračovať v štúdiu jazykov. Ani tam však dlho nevydržal. Odjakživa totiž mal v sebe rebéliu a zmysel pre absurdný humor.

V rozhovore otvorene priznal, že ho zo školy vyhodili z politických dôvodov. Dôvodom bol opis Charty 77, ktorý počas cesty stopom ukázal vodičovi nákladného auta. Muž ho udal a namiesto pokojnej návštevy u starej mamy nasledovalo vypočúvanie a definitívny koniec jeho vysokoškolských plánov.

Život sa mu vtedy obrátil naruby.

Muž mnohých povolaní