Mohol byť alkoholikom a dať sa na zlú cestu. Boris Valábik si v rozhodujúcom momente vybral správne
Hokej je moja frajerka, vravel ako deväťročný.
„Iní by sa možno hanbili povedať o sebe mnohé veci, ktoré som o sebe prezradil, ale je to súčasť môjho života, tak prečo ich skrývať?“ pýtal sa Boris Valábik, ktorý svoj hokejový príbeh neberie ako príbeh s „happyendom“, ale napriek tomu ho dnes vníma ako cestu plnú tvrdej driny, sebapoznania a rozhodnutí, ktoré ho mohli stáť viac než len medaily. Mohol sa utopiť v alkohole či sebaľútosti, ale vďaka disciplíne a odolnosti našiel nový smer.
Hokej je moja frajerka
S hokejom začal ako šesťročný, keď bol podľa vlastných slov „čudák“. „K hokeju som bol lojálny až tak, že som si nevedel predstaviť ani to, že by som sa venoval aj inému športu. Bral by som to ako zradu. Dokonca som preto ani nechodil hrať so spolužiakmi po škole futbal,“ vravel kedysi pre magazín EVA. Hokej bol pre neho všetkým a ešte aj vtedy, keď sa ho ako deväťročného opýtali, či má frajerku, odpovedal bez rozmýšľania: „Hokej je moja frajerka.“
„A tak som to aj cítil. Nič iné pre mňa neexistovalo. A veril som, že všetko to, čo do toho dám, sa mi vráti,“ vysvetľoval Boris Valábik, ktorého tvrdá drina dostala až do najprestížnejšej hokejovej ligy sveta – zámorskej NHL. Hoci cítil obrovskú eufóriu, večne vraj bol so sebou nespokojný a vždy sa zameriaval na to, čo robí zle a čo musí zlepšiť. „Myslím si, že my Slováci sme takí. Sami sa nevieme pochváliť a čakáme, že nás pochváli niekto iný. Lenže to sa vo svete nedeje, a už vôbec nie v hokejovej kabíne,“ priznal Valábik.
Dať sa na zlú cestu
Dlhé roky vraj žil vo svojej hokejovej bubline, no ako mu pribúdali zranenia, ktoré ho vyhadzovali z hry aj tréningov, vedel, že hokej viac nebude môcť byť stredobodom jeho života. Ako 31-ročný ukončil svoju kariéru, hoci mu mnohí vyčítali, že mohol zabojovať a ešte dlho zarábať. „Hokejom som sa mohol živiť ešte sedem či osem rokov, no už som v tom nevidel perspektívu. Hral by som už len pre peniaze, čo som nechcel,“ vysvetľoval pre Denník N bývalý obranca, ktorý mal veľké obavy. Videl totiž, že mnohí športovci po ukončení kariéry skončili na dne a uchýlili sa k drogám či alkoholu. Dnes hovorí, že má obrovské šťastie, že nedopadol rovnako.
