Svätojánska noc bola o mágii aj intímnostiach. Z bylín s výnimočnou silou sa piekol tento zabudnutý koláč
Oslavy trvali aj niekoľko dní.
Svätojánska noc je opradená poverami a mágiou. V minulosti bola oslavou víťazstva nad temnými silami a niesla sa v znamení tajomna, ktoré dodnes fascinuje, no zároveň z neho mrazí. Samotný letný slnovrat mal pritom veľký význam už v dobe kamenej, keď ho ľudia začali vnímať ako ukazovateľa výsadby a zberu plodín.
Slnko znamenalo život
„Pálenie svätojánskych ohňov bolo významné najmä pre mladých ľudí... Oheň preskakovali, aby sa ‚očistili‘ pred nastávajúcou nocou. Výhodou pre mladých zaľúbencov bolo to, že počas svätojánskej noci nik nekontroloval, čo sa medzi nimi stane,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská pre Denník N.
Dnes sa už v tejto súvislosti organizujú skôr dedinské vatry či zábavy, no pre starých Slovanov boli zimný a letný slnovrat tie najvýznamnejšie sviatky. Slnko znamenalo život a oslavy trvali niekoľko dní. Počas nich sa ľudia kúpali vo voľnej prírode a často prichádzalo aj na intímnosti.
Zdravie a ochrana
„Počas prvej letnej noci, ktorá bola špecificky magická, sa malo čo najviac mužov a žien ocitnúť v intímnom spojení, z ktorého by vznikol nový život. Neriešilo sa otcovstvo, išlo najmä o to, aby do ich kmeňového zväzu pribudlo čo najviac detí. Ženy, ktoré v tú noc otehotneli, porodili v marci nasledujúceho roka, čo už bol začiatok jari, a teda tam bol predpoklad, že deti neumrú od hladu,“ prezradila Nádaská.
Bylinkám nazbieraným počas Svätojánskej noci bola navyše pripisovaná mimoriadna sila. Najväčšiu moc vraj tie, ktoré boli odtrhnuté o polnoci a následne sa používali napríklad aj na prípravu tohto chutného koláča, ktorý by mohol symbolizovať zdravie, hojnosť a ochranu.
