Ako sa raz a navždy zbaviť krtka? Slovenskí experti na záhradky majú overené postupy na odplašenie
Na zvukové plašiče si radšej dajte pozor.
Martin Čurda vysvetlil, že krtko si vyberá miesta, kde nachádza dostatok potravy. „Krt ryje tam, kde je život a kde sa mu dobre ryje. Ak máme to šťastie, že máme celú záhradu na dobrej pôde a krt sa má kde vyblázniť, musíme to vyselektovať. Niečo obetovať treba, kam sa presunie. To, čo chceme chrániť, chránime mechanicky. Napríklad trávnik,“ uviedol.
Skúste kompost
Práve mechanická ochrana je podľa neho najúčinnejším riešením. „Trávnik chránime sieťou proti krtovi. Už pri zakladaní trávnika, ak veľmi nechceme, aby nám tam ryl, musíme na to myslieť. Ale necháme mu napríklad zeleninové hriadky niekde vzadu v záhrade alebo kúsok pri kompostovisku, kde si potravu nájde,“ vysvetlil Čurda, ktorý zároveň pripomenul zaujímavý fakt o živote krtkov.
„Krt má tak obrovský výdaj energie pri razení chodieb, že nevydrží hladovať dlhšie ako 24 hodín. Ak nenájde potravu, umiera. Preto sa vyhýba ťažkým ílovitým pôdam a miestam, kde nie je život,“ doplnil Čurda s tým, že zbaviť sa krtka je veľmi náročné. S kolegom Laššákom už počuli množstvo ľudových receptov, ako bojovať proti tomuto neželanému návštevníkovi, no tie vraj nemusia vždy priniesť želaný efekt.
Pozor na plašiče
„Existujú aj rôzne plašiče a množstvo ľudových receptov. Je ich však toľko, že sa ani nedajú všetky vymenovať. A platí, že koľko ich je, toľko je aj neúspešných pokusov. Niekedy fungujú, inokedy nie. Záleží aj od samotného krtka. Naša rada je preto jednoduchá – dajte sieťku aspoň pod trávnik a zvyšok záhrady nechajte na prírodu,“ dodal Laššák s tým, že plašiče fungujú len v určitých prípadoch. Ak ich používa každý sused v okolí, krtko sa môže v hluku dezorientovať a začať ryť ešte intenzívnejšie. Rovnako neodporúčajú ani rôzne drastické ľudové recepty, ako sú dymovnice, pálenie vlasov či vytápanie chodbičiek. Nielenže nie sú humánne, ale z dlhodobého hľadiska problém neriešia.
Ak je totiž pôda zdravá a plná života, krtko sa do nej bude vracať. Aj preto odborníci odporúčajú prijať ho ako prirodzenú súčasť záhradného ekosystému, chrániť najcennejšie časti záhrady a zvyšok nechať na prírodu.
