Slováci pri opaľovacích krémoch sledujú ochranný faktor, ale to nestačí. Odborníci upozornili na inú vec
Nie každý opaľovací krém chráni rovnako dobre.
Teplé dni vyháňajú ľudí na terasy, k vode aj na dlhé prechádzky po meste. Stačí pár hodín na priamom slnku a pokožka môže dostať zabrať viac, než si mnohí uvedomujú. Mnohí preto automaticky siahajú po opaľovacom kréme s čo najvyšším SPF a veria, že tým pre pokožku urobili maximum. Odborníci však upozorňujú, že pri ochrane pred slnkom rozhoduje viac než len veľké číslo na obale.
Ako uvádza organizácia Environmental Working Group vo svojej novej správe, nie všetky opaľovacie prípravky chránia tak, ako sľubujú. Organizácia analyzovala takmer 2800 produktov a odporučila len približne pätinu z nich, informovala CNN.
Nestačí len SPF
Mnohí ľudia si stále myslia, že čím vyššie SPF, tým lepšia ochrana. Správa však upozornila, že rozdiel medzi SPF 50 a SPF 100 nemusí byť v praxi výrazný. Kým SPF 50 zachytí približne 98 percent UVB žiarenia, vyššie čísla podľa odborníkov často pôsobia skôr ako marketingový argument.
Environmental Working Group upozornila aj na to, že deklarovaná ochrana na obale nemusí vždy zodpovedať realite. V recenzovanej štúdii vedci zistili, že viaceré testované produkty neposkytovali takú úroveň ochrany pred UVA a UVB žiarením, akú uvádzali výrobcovia.
Práve širokospektrálna ochrana je pritom podľa odborníkov kľúčová. UVA žiarenie sa spája so starnutím pokožky, UVB zas so spálením kože. Obe však môžu prispievať k vzniku rakoviny kože.
Otázniky v zložení
Odborníci odporúčajú sledovať aj typ filtrov a samotné zloženie krému. EWG vo svojom hodnotení uprednostnila najmä minerálne opaľovacie prípravky, ktoré využívajú napríklad oxid zinočnatý alebo oxid titaničitý. Tie zostávajú na povrchu kože a slnečné lúče odrážajú.
Naopak, pri niektorých chemických filtroch sa už roky diskutuje o možných rizikách. Environmental Working Group upozornila napríklad na homosalát či oxybenzón. Oxybenzón podľa viacerých výskumov našli v krvi, moči aj materskom mlieku a štúdie ho spájali s hormonálnymi zmenami či alergickými reakciami.
Niektoré krajiny a dovolenkové destinácie jeho používanie obmedzili aj pre obavy z poškodzovania koralov a morských ekosystémov. Podľa organizácie sa však jeho využívanie v opaľovacích produktoch za posledné roky výrazne znížilo.
Odborníci však zdôrazňujú, že obavy zo zloženia by nemali viesť k tomu, aby ľudia ochranu pred slnkom prestali používať. Ultrafialové žiarenie patrí medzi dokázané karcinogény a následky opakovaného spálenia sa môžu ukázať až po rokoch.
