Chceme, aby sa deti ospravedlnili, ale sami to nevieme. Terapeutka Vlaďka vie, ako vyzerá skutočné prepáč
Nejde o to, kto to pokazil, ale komu sme ublížili.
1. Otvorene uznajte, že druhý má pravdu
Prvým krokom je podľa nej priznanie reality bez vykrúcania.
Práve toto býva podľa psychologičky pre mnohých najťažšie. Bez priznania chyby však úprimné ospravedlnenie nemôže fungovať.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1126611174591683&set=pb.100063621360226.-2207520000&type=3
2. Okamžite navrhnite riešenie
Druhým krokom by mala byť konkrétna snaha o nápravu.
„Keď niečo pokazím, navrhujem, čo s tým urobím,“ zhrnula Bartáková jednoduché pravidlo, ktoré podľa nej dokáže meniť vzťahy doma aj medzi dospelými.
3. Zaujímajte sa o dopad na druhého človeka
Mnohí ľudia podľa nej zabúdajú na emócie druhého človeka a sústredia sa iba na vlastný pocit viny. „Je mi ľúto, že som vás dostal do nepríjemnej situácie. Muselo byť nepríjemné takto na mňa čakať. Určite som vás zdržal v ďalšom programe,“ uviedla príklad psychologička.
Dôležitá je podľa nej schopnosť uznať, že druhý človek má právo cítiť hnev, smútok alebo sklamanie. „Je potrebné vyjadriť záujem o dopad, napraviť dopad a uznať právo na emócie. A tým všetkým vyjadrujeme rešpekt k druhému,“ vysvetlila.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=595232457729560&set=pb.100063621360226.-2207520000&type=3
4. Dajte záväzok do budúcnosti
Súčasťou ospravedlnenia by mal byť aj záväzok, že sa človek pokúsi chybu nezopakovať. „Nabudúce sa to nestane,“ odporúča Bartáková. Nejde pritom o dokonalosť, ale o úprimnú snahu prevziať zodpovednosť aj za budúce správanie.
5. Nezabudnite povedať samotné ospravedlnenie
Až napokon podľa nej prichádza priestor na samotné slová ospravedlnenia.
Podľa psychologičky aj tieto jednoduché vety často vo vzťahoch chýbajú. Bartáková uviedla, že veľa ľudí používa frázy, ktoré síce znejú ako ospravedlnenie, no v skutočnosti ním nie sú.
Deti všetko vidia
„Ani veta ,tak mi to nevyšlo, no‘, ani ,sorry ako‘, ani ,ospravedlňujem sa, ak sa to niekoho dotklo‘ nie sú ospravedlnením,“ upozornila. Podľa nej nestačí ani obyčajné „prepáč“, ak za ním nie je prevzatie zodpovednosti a snaha napraviť situáciu. Psychologička pripomína, že deti sa učia najmä pozorovaním dospelých.
Ak doma vidia rodiča, ktorý sa dokáže úprimne ospravedlniť bez výhovoriek, naučia sa to prirodzene aj ony. „Poďme to skúšať s deťmi tak, že keď sa nám s nimi niečo nepodarí, budeme sa ospravedlňovať naozaj. Bude nám všetkým spolu lepšie,“ odkázala Bartáková.
