Chceme, aby sa deti ospravedlnili, ale sami to nevieme. Terapeutka Vlaďka vie, ako vyzerá skutočné prepáč
Nejde o to, kto to pokazil, ale komu sme ublížili.
Keď niečo pokazíme, mnohí z nás automaticky začnú hľadať výhovorky. Mali sme veľa práce, stáli sme v zápche, boli sme unavení, preťažení alebo sme to „nemysleli zle“. Česká psychologička a terapeutka Vlaďka Bartáková však upozorňuje, že toto nie je ospravedlnenie. A už vôbec nie také, ktoré dokáže uzdraviť vzťah.
Výhovorky a dôvody
„Nejde o to ospravedlniť seba – uviesť dôvod chyby, prešľapu či zlyhania. Ide o to napraviť, čo sa dá,“ vysvetlila na Instagram odborníčka, ktorá stojí za projektom Ako vychovávať a nezblázniť sa.
Podľa nej sa skutočné ospravedlnenie nezačína vetou: „Prepáč, ale…“ Naopak. Začína sa prijatím zodpovednosti. „Stačí si uvedomiť, že v prvom rade nejde o nás – o to, kto to pokazil a prečo to pokazil. Ide hlavne o toho, komu sme ublížili,“ zdôraznila Bartáková, ktorá upozornila, že mnohí ľudia si mýlia ospravedlnenie s vysvetľovaním vlastného správania.
Namiesto priznania chyby začnú hovoriť o tom, prečo sa to stalo. „Zabudnime na uvádzanie dôvodov, prečo to nešlo,“ odkázala Bartáková a uviedla typické vety, ktoré podľa nej nie sú ospravedlnením:
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=724190173045022&set=pb.100063621360226.-2207520000&type=3
Takto vyzerá správne ospravedlnenie
Podľa nej sa človek pri ospravedlnení nemá sústrediť na seba, ale na toho, komu ublížil. „Ide o to napraviť, čo sa dá – situáciu, stav, nahradiť ujmu vecnú, vzťahovú aj emocionálnu,“ vysvetlila expertka, podľa ktorej dobré ospravedlnenie nie je raketová veda. Má však niekoľko dôležitých pravidiel, na ktoré ľudia často zabúdajú.
