S mojím priezviskom to budeš mať ťažké, vravel mu otec. Adam Sýkora si úspech musel vydrieť viac ako iní
Slovenský talent, ktorý nikdy nehľadal skratky.
Keď Adam Sýkora prvýkrát vykorčuľoval na ľad v drese New York Rangers a na chrbte mal číslo 38, slovenskí fanúšikovia si okamžite spomenuli na Pavla Demitru. Hoci si mladý útočník číslo nevyberal sám a v zámorí mu ho jednoducho pridelili, mnohí v tom videli zvláštnu symboliku.
„Má to, paradoxne, aj symboliku s Demitrom, pretože Adam sa narodil 7. septembra,” povedal pre Športový Čas Adamov otec Roman. Práve v ten deň, no o sedem rokov neskôr, prišlo Slovensko o jednu z najväčších hokejových legiend.
Adamov príbeh však nikdy nebol o náhodách ani symboloch. Skôr o drine, ktorou si musel vybojovať úplne všetko. Od detstva totiž počúval, že sa do zostavy dostáva len vďaka otcovi a známemu priezvisku. Namiesto výhovoriek však prišli skoré ranné vstávania, hodiny na ľade a snaha byť lepší než ostatní.
Od detstva na štadióne
Hokej bol okolo neho od narodenia. Otec Roman pôsobil pri mládežníckych reprezentáciách, starý otec Štefan robil dlhé roky kustóda pri národných tímoch. Doma sa o hokeji nerozprávalo len počas majstrovstiev sveta, ale bol súčasťou ich každodenného života.
„Adam začal chodiť na štadión už ako dvaapolročný, chodila som s ním na zápasy, podporovala ho, bola to aj naša veľká obeta. Šport je súčasťou nášho každodenného života,“ povedala jeho mama Adriana pre Plus JEDEN DEŇ v máji 2022.
Bol vraj živé dieťa, ktoré neobsedelo na jednom mieste. Ako spomínal jeho otec, odmalička vyhľadával pohyb a kamarátov. „Hrával aj futbal či tenis. Napokon sa však rozhodol pre hokej,“ povedal. Aj keď bol Adam ešte malý chlapec, rodičia veľmi rýchlo pochopili, že hokej preňho nebude len detská záľuba.
Vstal skoro ráno, išiel na tréning, po škole znova na ľad a večer zaspával unavený, no spokojný. Takto vyzerali jeho dni skôr, než väčšina jeho rovesníkov začala rozmýšľať, čo chce v živote robiť. A potom prišlo rozhodnutie, ktoré by nebolo jednoduché ani pre dospelých.
