Ticho po operácii bolelo rodičov viac než diagnózy. Pomôžme malej Sabínke znovu objaviť radosť zo života
Úsmev sa vytratil na dlhé mesiace.
Nie všetky detstvá sa začínajú bezstarostne. Niektoré sa od prvých dní menia na cestu plnú prekážok, neistoty a tichého odhodlania. Sabínka patrí medzi deti, ktorým život pripravil náročnú skúšku hneď na začiatku.
Ako vytúžené druhé dieťa priniesla do rodiny radosť, no namiesto očakávaných prvých krokov a slov prišli diagnózy. Vrodená vývojová chyba mozgu – trojkomorový hydrocefalus – zásadne ovplyvnila jej vývin aj každodenný život.
Nasledovali roky vyšetrení, hospitalizácií a rehabilitácií. Magnetické rezonancie v narkóze, neurologické kontroly a postupné odhaľovanie ďalších komplikácií. Sabínka dnes nerozpráva, sama nechodí a je odkázaná na pomoc pri bežných úkonoch. Jej vývoj je spomalený, no napriek tomu napreduje – ticho, pomaly, ale vytrvalo.
Od piatich mesiacov intenzívne cvičí. Najskôr Vojtovu metódu, neskôr Bobath koncept. Každý malý pokrok je výsledkom obrovskej snahy. Dnes dokáže s oporou urobiť pár krokov a najväčšiu radosť jej robia jednoduché veci – pohyb v záhrade, dotyk kvetov či prítomnosť zvierat.
Keď nastalo ticho
Zlom nastal v roku 2019, keď musela podstúpiť operáciu kvôli hromadeniu mozgomiechového moku, ktoré spôsobovalo epileptické záchvaty. Zákrok bol nevyhnutný a z medicínskeho hľadiska úspešný.
No niečo sa zmenilo.
Sabínka po operácii prestala prejavovať emócie. Nesmiala sa, neplakala, nereagovala. Pre rodičov to bolo obdobie, ktoré sa len ťažko opisuje slovami. Ticho, ktoré nastalo, bolo hlbšie než akákoľvek diagnóza.
