Pri záchvatoch mu robil zdravotnú sestru. Syn Vladimír Menšíka si zaspomínal na chvíle, ktoré boleli
Bol ikonou, no doma bojoval o každý nádych.
Herec o svojom zdravotnom stave verejne nehovoril. Mnohí kolegovia tak ani netušili, čím všetkým si prechádza. Najbližší však boli svedkami momentov, ktoré naháňali strach.
Záchvaty prichádzali nečakane a boli čoraz silnejšie a sprej musel vymeniť za silnejšie lieky, aj v injekčnej podobe. „Vďaka nim sa mu podarilo za pol až tri štvrte hodiny vrátiť do stavu, keď sa upokojil a prestal sa dusiť. V týchto momentoch ma nasadzovali, pretože som mal prax z domova. Pripadalo mi strašne nespravodlivé, že tým vlastne ušetrili na zdravotníkovi a ja som sa vo svojej práci cítil zbytočný,“ opísal jeho syn.
Za problémami stála najmä astma, ktorá sa postupne zhoršovala. Lieky, ktoré mu spočiatku pomáhali, časom prestávali účinkovať. Situácia dospela až do bodu, keď bolo potrebné podávať ich priamo do žily.
„Bohužiaľ, tam došlo aj k tomu, že súčasťou liekov bol aj efedrín, čo je povzbudzujúca droga, ktorá občas otecka pohnevala. Z efedrínu mal určité psychické následky,“ priznal Jan Menšík a dodal, že dvakrát ho dokonca museli nechať hospitalizovať, pretože ho nezvládali.
Až do konca
Hoci ku koncu života prichádzali záchvaty aj niekoľkokrát denne a tie najsilnejšie bývali hneď ráno po prebudení, nikdy sa nevzdal toho, čo miloval. Herectvo bolo pre Vladimíra Menšíka viac než povolanie – bolo to jeho poslanie. Pred kamerou stál naposledy len dva dni pred svojou smrťou v zábavnej relácii Abeceda.
Ešte deň predtým, ako sa jeho zdravotný stav dramaticky zhoršil, sa rozhodol odohrať predstavenie v Brne. Z divadla ho napokon previezli priamo do nemocnice. Tam sa jeho životný príbeh 29. mája 1988 uzavrel. Mal len 58 rokov. Aj po desaťročiach však zostáva v pamäti ľudí ako niekto, kto vedel rozdávať radosť.
