Keď vypadla elektrina, braček neprežil. Iveta Radičová bola vytúženým dieťaťom, ktoré zažilo aj chudobu
Vybrala si zaujímavých mužov, ale nikdy nie hlupáka.
„To sa nedá prežiť. S tým sa dá len naučiť nejak existovať a žiť,“ priznala Iveta Radičová, keď spomínala na deň, ktorý jej navždy zmenil život. Prišla o muža, ktorý jej dával pocit, že je prvou dámou jeho života a zostala stáť pred otázkou, ako pokračovať ďalej. Bývalá premiérka, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá žena na čele slovenskej vlády, však aj po najťažších ranách dokázala vstať – kvôli dcére, práci, verejnej službe aj láske, ktorú napokon našla tam, kde by ju možno nikdy nehľadala. Jej dlhoročný priateľ Štefan Skrúcaný priznal, že pri Ivete by ste hlúpeho muža nikdy nenašli. Možno aj preto, že ju už od detstva formovali skromné pomery, strata v rodine a skúšky, ktoré ju naučili nevzdávať sa.
Hopkanda a chudoba
Iveta Radičová, rodená Karafiátová, sa narodila v Bratislave a už ako malé dievča mala v sebe obrovské množstvo energie. „Do troch rokov ma vlastne dali na gymnastiku a zároveň na balet, aby sa tá energia niekde použila a využila. A chodila som teda pravidelne trénovať. No prima balerína zo mňa nie je,“ spomínala v relácii 13. komnata. Keď po základnej škole koketovala s myšlienkou konzervatória, otec ju rýchlo vrátil na zem. „No moja zlatá, tak hopkanda z teba nebude. Na to zabudni. Najprv vzdelanie. Ak to popri vzdelaní budeš stíhať, prosím,“ vravel jej rázne.
Pravým opakom prísneho otca bola mamička, ktorú by vraj „natrela na chlieb“. „Najlepší človek na svete. Trpezlivý, milý, taký drobček. Ale hovorí sa, že dobrého veľa nie je. Obetavá, plná lásky. Úžasný človek,“ povedala o žene, ktorá to nemala v živote jednoduché. Radičovej otec v 50. rokoch prišiel o možnosť vykonávať svoju profesiu a až do revolúcie musel pracovať manuálne. „Robil ťažkú robotnícku profesiu. A tých peniažkov bolo v rodine naozaj veľmi, veľmi málo. Takže to bolo skromné,“ spomínala na detstvo, keď dostávala nové veci len od susedov alebo priateľov.
Strata bračeka
„Ale má to svoje pozitívum, aby som sa pozitívne naladila. Veľmi rýchlo som sa naučila šiť. Mala mamina takú starú šľapaciu Singerku. Mám ju dodnes odloženú,“ vravela o mamičke, ktorá vraj na šijacom stroji dokázala zužitkovať všetko. „Ona po obede niekde nájde kus handry a večer v tom ide von,“ hovorieval Radičovej otec. Za obrazom skromného, no láskavého detstva sa však skrývala bolesť, o ktorej sa v rodine veľmi nehovorilo. Pred narodením Ivety totiž jej rodičia prežili tragédiu, ktorá poznačila celú rodinu.
